Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A n d r e j M á t e l , M i l a n S c h a v e l , P a v e l M ü h l p a c h r , T i b o r R o m a n ( e d s . )
__________________________________________________________________________________________
Pouţitý zloţený pojem "formy a metódy pedagogického a psychologického pôsobenia" sa
vyskytuje iba v dikci zákona č. 475/2005 - o výkone trestu odňatia slobody (jeho obsah
nevysvetľuje ţiadna mne dostupná odborná literatúra) a v aktuálne dostupnom materiáli
Inštitútu vzdelávania ZVJS Nitra č. IV ZVJS-58-8/2010 zo dňa 23.4.2010 (Vzdelávací
program, sociálno - psychologický výcvik) určený pre príslušníkov ZVJS v znení ... "prehĺbi
si poznatky o pedagogických a psychologických aspektoch činnosti skupín a vedenia skupín" v
časti 2 (Profil absolventa). Avšak z analýzy obsahu Vzdelávacieho programu, ako aj
Učebných osnov pre sociálno - psychologický výcvik vyplýva, ţe tento sa ţiadnymi
pedagogickými poznatkami počas jeho realizácie nezaoberá
(http://www.zvjs.sk/dokumenty/IV%20ZVJS/SPV%20april%202010.pdf).
Bol pojem pedagogika vloţený do dikcie schváleného zákona NR SR náhodne, bez
vopred určeného významu a cieľa alebo s tým, ţe bude vysvetlený, čo nie je aţ do dnešných
dní? Skutočnosťou však zostáva, ţe nosným konceptom zákona č. 475/2005 - o výkone trestu
odňatia slobody nie je pedagogické alebo výchovné pôsobenie, ale zaobchádzanie, s
vylúčením adjektíva penitenciárne, ktoré napokon zostalo v odbornej rovine súhrnu aktivít
bez významu procesuálneho pôsobenia vo vzťahu o objektu zaobchádzania (cieľovej
skupine), a to odsúdených.
6 Štvrté východisko k morálnej paradigme
Čo vyplýva z uvedeného pre súčasnosť preţívania a minulosť preţitého? Morálna
paradigma, ktorú autor príspevku preţíva i v súčasnej dobe, nakoľko obsah uvedeného je
predmetom občasných diskusií i v dobe súčasnej, kedy uţ nie je príslušníkom ZVJS.
Diskusia k problému uţ nemá emocionálny náboj, ako v dobe aktuálnej, keď sa ho
problém dotýkal osobne, intímne, musel sa vcítiť do myslenia subjektov zaobchádzania, ktorý
pociťovali ustanovenia § 2 schváleného znenia zákona ako výsmech, svoju dehonestáciu na
úroveň zubnej kefky alebo dámskej vloţky, dôleţitej, ale nie nevyhnutnej.
V kontexte zaobchádzania s odsúdenými s nešpecifickými poruchami správania (Hejdiš,
Kozoň, 2010, s. 135-142) sa autor príspevku opakovane stretol v emocionálne vyhrotených
situáciách počas krízovej intervencie alebo sociálneho poradenstva u odsúdených s
nešpecifickou poruchou správania s názorom, ţe najskôr si máme prečítať zákon o výkone
trestu odňatia slobody a potom "dávať rady muklom". Vzniknutá polemika ohľadom
vyjadrenia podstatne vulgárnejšou formou verbálneho vyjadrovania napokon vyústila aj do
diskusie ohľadom účelu zákona a aj ustanovenia § 2 Základné potreby, ktoré bolo vnímané
komunikujúcim, nielen ako výraz dehonestujúceho spoločenského ocenenia práce
- 120 -