Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A n d r e j M á t e l , M i l a n S c h a v e l , P a v e l M ü h l p a c h r , T i b o r R o m a n ( e d s . )
__________________________________________________________________________________________
Supervízor musí byť absolventom akreditovaného supervízneho výcviku. Podmienkou
zaradenia do výcviku ( nie vţdy, najmä v začiatkoch organizovania vzdelávania supervízorov
tomu tak bolo) je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa s humanitným zameraním, práca v
sociálnej oblasti minimálne 5 rokov, osobnostné predpoklady, záujem o supervíznu prácu,
poradenská činnosť pri riešení sociálnych problémov klientov. Supervízor musí byť
graduovaný sociálny pracovník s vysokou mierou empatie, úcty ku klientom k svojim
kolegom a svojej profesii ale aj k organizácii v ktorej pracuje - vychádzame s etických
princípov platných aj pre sociálnu prácu. Supervízor je otvorený, autentický, flexibilný, má o
prácu supervízora záujem a práca ho zaujíma (Schavel M., 2010).
Etika v supervízii
Kvalita osobného vzťahu medzi supervízorom a supervizantom ovplyvňuje kvalitu
supervízneho procesu a prínos pre všetkých jej účastníkov. Etická zodpovednosť sa v
supervízii realizuje vo viacerých vzťahových rámcoch. Supervízor sa nachádza vo
vzájomných dynamických vzťahoch k supervizantovi, resp. jednotlivým členom supervíznej
skupiny, ďalej k zadávateľovi supervízie (ak nie je identický so supervizantom), profesii a
profesijnej komunite. Okrem toho je nutné v supervízii prihliadať na vzájomné vzťahy medzi
členmi supervíznej skupiny a v neposlednom rade na vzťahy supervidovaných sociálnych
pracovníkov ku klientom. Etické princípy vychádzajúce z dôleţitosti ľudských vzťahov sú
spojené s rešpektovaním úplnej autonómie supervizanta, jeho ľudskej dôstojnosti a práva na
vlastné rozhodovania. Etické riziká sú spojené so zneuţívaním role, autority a moci
supervízora vo svoj vlastný prospech, čím sa narušuje vzťahová rovnováha medzi účastníkmi
supervízneho procesu a zvyšujú sa riziká poškodenia supervizanta. Do supervízie nepatria
akékoľvek formy nátlaku či útlaku, manipulácie či presvedčovania, ktoré tlačia supervizanta v
smere úsudku či narcistických potrieb supervízora. Rovnako by sa mal supervízor vyhýbať
uplatňovaniu prezieravej prevahy, napr. racionálnym diskutovaním namiesto dialógu, či
radením bez výslovného ţelania supervizanta. Medzi dôleţité atribúty všetkých typov
vzťahov v supervíznom procese patrí dôvera, ktorá patrí ku kľúčovým hodnotám supervízie.
Dôvera v supervízii sa dotýka aj vzťahového rámca supervidovaného sociálneho pracovníka
alebo poradcu s uţívateľmi sluţieb. Supervízori často preberajú s pracovníkmi pomáhajúcej
profesie rozličné prípady, diskutujú o posúdení, pláne, intervencii a zhodnocujú pokroky.
Supervízny vzťah medzi supervízorom a supervizantom priamo ovplyvňuje vzťah medzi
pracovníkom (poradcom) a klientom.
- 376 -