Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A n d r e j M á t e l , M i l a n S c h a v e l , P a v e l M ü h l p a c h r , T i b o r R o m a n ( e d s . )
__________________________________________________________________________________________
Princíp autonómie sa spolu s princípom spravodlivosti stali preferovanými práve v období
vzniku a formovania bioetiky a spolu s uplatňovaním „starovekých” etických princípov sa
stali základom kvality vzťahov medzi zdravotníkmi a pacientmi tým, ţe vyzdvihli zásadu úcty
k autonómnej osobnosti pacienta a k jeho ľudskej dôstojnosti, ktorá sa povaţuje za základ a
cieľ ľudských práv. Prostredníctvom ľudských práv má dôjsť k zabezpečeniu ľudskej
dôstojnosti, či plneniu ich garancií.
Princíp spravodlivosti sa na rozdiel od vyššie spomenutých etických princípov vzťahuje na
riešenie takých morálnych problémov, ktorých aktérmi nie sú len jednotlivci, ale aj sociálne
skupiny. Chápe sa ako etické „meradlo” pre primerané rozdeľovanie dobier, sluţieb, liekov,
technológií a pod.
Ide o princípy prvého rádu, t.j. zrejmé na prvý pohľad (prima facie), ktoré sú akceptované
rozdielnými kultúrnymi a naboţenskými tradíciami a mali by slúţiť ako smernice pre riešenie
všetkých eticky konfliktných situácií. Treba však povedať aj to, ţe v konkrétnych prípadoch si
tieto princípy často protirečia a neumoţňujú vyriešiť morálne problémy a etické dilemy.
Význam tohto modelu uplatňovania etiky pre bioetiku (aplikovanú etiku) je však veľký a
súvisí s tým, ţe predstavoval prvý integratívny základ, ktorý bol systematicky vypracovaný
pre bioetiku.
Ďalší model predstavuje etika starostlivosti, ktorej základným morálnym krédom je
uzdravovanie a starostlivosť o chorých. Aj keď v nej absentuje jednotná formulácia
starostlivosti hlavne v prepojení so spravodlivosťou, resp. rovnosťou tých, ktorí ju potrebujú,
etika starostlivosti sa pokúša vnímať konkrétne situácie a prípady z hľadiska rôznych
perspektív, pričom kladie dôraz na starostlivosť o dobrý ţivot konkrétnych ľudí.
Kazuistický model uplatňovania etiky v bioetike tieţ patrí k pôvodným a základným.
Porovnáva a stanovuje konkrétne problémové situácie a na základe analógie s inými,
podobnými prípadmi sa ich pokúša riešiť.
Z ďalších modelov moţno vymenovať utilitaristicky, deontologický (Kantova etika,
kontraktualizmus, komunitarizmus, liberálny pluralizmus, náboţenské etiky…).
Kaţdý z nich ponúka riešenie morálnych problémov prostredníctvom uplatňovania svojich
princípov a stanovených kritérií.
V bioetike ako disciplíne aplikovanej etiky sa v súčasnosti pozornosť sústreďuje hlavne na
model dobrého ţivota, ktorému sa dáva prednosť pred modelom kvality ţivota. “Apeluje sa
skôr na poţiadavku dobrého ţivota, ako na jeho úroveň a odlišnosť” (Fobel, 2007, s.38).
Moţno však vymenovať aj ďalšie modely, ktoré v procese filozoficko-etického
zdôvodňovania, aj v aplikačných prístupoch k bioetike majú svoje významné postavenie. Patrí
- 164 -