Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A n d r e j M á t e l , M i l a n S c h a v e l , P a v e l M ü h l p a c h r , T i b o r R o m a n ( e d s . )
__________________________________________________________________________________________
Kaţdé vývinové obdobie človeka je veľmi komplikovaný proces, ktorý sa odráţa v štyroch
aspektoch: telesnej, psychickej, sociálnej i duchovnej oblasti a to vzhľadom k jedinečnosti
osobnosti kaţdého človeka. Štvordimenzionálne chápanie človeka vychádza aj z empírie v
oblasti uspokojovania potrieb človeka, pričom sa za potreby povaţujú fyziologické,
psychické, sociálne a duchovné. Takéto chápanie človeka, ktoré zachytáva celé spektrum
ţivota jedinca zdôrazňuje i B. Balogová (2005). V starobe sa dostáva do popredia zmyslové
vnímanie a zvýšené emocionálne preţívanie. Seniori majú dostatok voľného času a niektorí
vo väčšej miere venujú zvýšenú pozornosť sebe i svojim zdravotným problémom. V preţívaní
seniorov sa často do popredia dostáva strach z moţnej opustenosti, hospitalizácie, samoty,
odkázanosti a závislosti na inú osobu. Niektorí seniori môţu negatívne preţívať aj hrozbu
z dočasného prípadne trvalého umiestnenia do zariadenia sociálnych sluţieb. Pri zhoršení
zdravotného stavu a vyčerpaní moţnej sociálnej pomoci v rámci rodiny či opatrovateľskej
sluţby v domácnosti, prichádza na rad inštitúcia.
Prechodom do nového sociálneho prostredia – zariadenia sociálnych sluţieb určených pre
seniorov – sa dramaticky mení ţivot seniora. Nevyhnutnosť trvalého umiestnenia do inštitúcie
poskytujúcej sociálne i zdravotnícke sluţby, sa dotýka predovšetkým samotného seniora
a rovnako aj jeho najbliţšieho okolia – rodiny. Výrazne sa zmenia sociálne role rodiny,
ţivotný štýl a priestor seniora, môţe dôjsť k obmedzeniu ţivotných moţností, k ohrozeniu
súkromia i dehonestácii ľudskej dôstojnosti. Na základe rozhovorov so seniormi a ich
rodinnými príslušníkmi prichádzajúcimi do našich zariadení sa stretávame s podobnými
myšlienkami a obavami.
Pomáhajúci profesionáli majú vedieť zhodnotiť všetky dostupné moţnosti s cieľom
eliminovať negatívne dôsledky adaptácie seniora na nové sociálne prostredie. Povzbudzovať
klienta k sebarozhodovaniu, sebaopatery, aktívnej účasti na spoločenskom ţivote zariadenia,
podporovať jeho zdravý potenciál, ale i hľadať individuálne riešenia trápení a ťaţkostí
seniorov je súčasťou našej práce i naša plná zodpovednosť. Je pre nás dôleţité vedieť prijať
klienta takého aký je, bez vplyvu predsudkov, bez našich predstáv o jeho zmene k niečomu
inému. S kaţdým seniorom je potrebné preţívať jeho vlastnú hodnotu, hodnotu bytia „tu
a teraz“, hodnotu práve preţívanej chvíle. Nadviazanie skutočného ľudského vzťahu je
najpodstatnejším prvkom v pomáhajúcej profesii. Myslíme si, ţe seniori v inštitucionálnej
starostlivosti potrebujú rovnako dôverovať sociálnym pracovníkom, ako aj opatrovateľskému
i ošetrovateľskému personálu. Mnohí prirodzene očakávajú zo strany personálu ľudský
záujem o ich osobu, o ich preţívanie pozitívnych radostí i negatívnych skúseností. Okrem
dôvery a záujmu očakávajú od nás klienti i prijatie, porozumenie a konkrétnu pomoc.
- 354 -