Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A n d r e j M á t e l , M i l a n S c h a v e l , P a v e l M ü h l p a c h r , T i b o r R o m a n ( e d s . )
__________________________________________________________________________________________
Na protiklade Nozickovho a Rawlsovho pohľadu moţno demaskovať základné napätie
medzi súčasnými pohľadmi na sociálnu spravodlivosť. Jednu by sme mohli charakterizovať
ako „trhovú spravodlivosť“ (Nozick, Hayek), druhú ako „redistribučnú spravodlivosť“
(Rawls).
Spontánny poriadok a morálna zásluţnosť
Hayekovo poňatie spravodlivosti vychádza z princípu, ţe sa so všetkým zaobchádza podľa
rovnakých pravidiel (Hayek, 1991, s. 40). Ide o prístup tzv. formálnej (procedurálnej)
spravodlivosti, ktorú Hayek stavia do protikladu (distributívnej, substantívnej, alebo tieţ
ekonomickej) spravodlivosti. Najvyššou hodnotou je pre Hayeka sloboda, a tá je podľa neho
zlúčiteľná iba s formálnou spravodlivosťou, nie však so spravodlivosťou sociálnou.
Sociálna spravodlivosť podľa Hayeka vychádza z princípu „kaţdému, čo si morálne
zaslúţi“ (Hayek, 1995, s. 129) a je prítomná uţ v prirodzených ľudských inštinktoch.
Rovnako však pre Hayeka táto idea nemá ţiadny zmysluplný obsah, pretoţe, po prvé,
nemoţno presne určiť morálne zásluhy, podľa ktorých by spoločenstvo malo rozdeľovať
spoločensky uţitočné statky, a po druhé, nemoţno túto myšlienku zlúčiť s predstavou
otvorenej a slobodnej spoločnosti fungujúcej na báze spontánneho poriadku, ktorým je trhový
mechanizmus. V konečnom dôsledku je teda sociálna spravodlivosť iba iluzórnou predstavou
– fatamorgánou, ktorá je podľa Hayeka navyše veľmi nebezpečná, pretoţe ohrozuje efektívne
fungovanie „kvázi boţskej adaptácie na ľudskú situáciu“ – trhu.
V prvej etape svojej argumentácie Hayek poukazuje na fakt, ţe termín sociálna
spravodlivosť nemá ţiadny konkrétny obsah. Samozrejme, aj Hayek si je vedomý toho, ţe
idea sociálnej spravodlivosti nie je celkom zmysluprázdna. Sám veľmi presvedčivo nachádza
konotácie pre tento termín, pričom jej obsah odhaľuje v idei morálnych zásluh. (Hayek, 1991,
s. 34, 103) Ako píše: „je veľkou pravdou, ţe sa naša úcta k jednotlivým činnostiam často líši
od hodnoty, ktorú im prisudzuje trh; a my tento pocit vyjadrujeme protestom proti jeho
nespravodlivosti.“ (Hayek, 1991, s. 77) Zásadným problémom pri vymedzovaní štandardov
sociálnej spravodlivosti je však podľa Hayeka práve nemoţnosť určenia zásluh na báze
nejakého morálneho modelu. Ako svojho času uţ napísal D. Hume, predstava ľudskej zásluhy
je príliš neurčitá na to, aby z nej vyplynulo akékoľvek pravidlo pre rozdeľovania. Na to, aby
sme vedeli určiť morálnu zásluţnosť konkrétneho činu, potrebovali by sme podľa Hayeka
úplný hodnotový systém. Pretoţe ak chýba presné vymedzenie zásluh, resp. presné morálne
meradlo, redistribučný mechanizmus spočinie na svojvôli plánovača.
- 108 -