Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A n d r e j M á t e l , M i l a n S c h a v e l , P a v e l M ü h l p a c h r , T i b o r R o m a n ( e d s . )
__________________________________________________________________________________________
človeka k človeku a preto plní aj informatívnu či komunikatívnu funkciu. Všetky tieto funkcie
ústia do výchovnej funkcie. Morálka potom predstavuje hodnotové hierarchie a z nich
plynúce imperatívy, učí človeka mravnému konaniu, stáva sa podstatným výchovným
momentom pri formovaní človeka.
Etika zohráva kľúčovú úlohu v spolupráci terénneho sociálneho pracovníka a učiteľa
s cieľom zvýšiť úroveň edukačných podmienok rómskych detí zo sociálne znevýhodneného
prostredia. Edukácia rómskych detí povaţujeme za jednu z hlavných cieľov zvyšovania
ţivotnej úrovne Rómov na Slovensku a v Európe. V tejto súvislosti edukáciu potom vnímame
ako jeden z moţných nástrojov riešenia sociálnych a ekonomických problémov Rómov.
Avšak rómske vzdelávanie, hlavne vzdelávanie rómskych detí so sociálne znevýhodneného
prostredia si vyţaduje zapojenie široký okruh odborníkov ako je napríklad praktický lekár,
učiteľ, asistent učiteľa, vychovávateľ, školský psychológ, terénny sociálny pracovník a ďalší,
ktorí svojou činnosťou pozitívne determinujú ţivotné a edukačné podmienky týchto detí.
Terénny sociálny pracovník a učiteľ sú dve profesie, ktorých aktívna spolupráca môţe
pozitívne vplývať nielen na sociálno-ekonomické, ale aj edukačné problémy ţiakov
z rómskych komunít. Učiteľ z pohľadu svojej profesie by mal ţiakov vychovávať v súlade so
zásadami morálky a etiky, kvalitne vzdelávať a vytvárať priaznivú atmosféru pre jeho
uskutočnenie. Terénny sociálny pracovník z pohľadu svojej profesie by mal poskytovať
sociálnu pomoc a pracovať s rómskou komunitou v jej prirodzenom sociálnom prostredí.
Úspešnosť edukácie detí z rómskych komunít si vyţaduje kvalitne ţivotné a edukačné
podmienky, ktoré tieto komunity resp. rodiny nemajú. A práve v tejto veci by mal terénny
sociálny pracovník navrhovať spôsoby riešenia ich sociálnej situácie a pomáhať rómskym
komunitám riešiť ich problémy sociálneho začleňovania. Napríklad zlepšovať ich spôsob
ţivota, tak aby rómske deti predchádzali poruchám psychického, fyzického a sociálneho
charakteru a vyhýbali sa tieţ sociálno-patologickým javom.
„Na jednej strane naša spoločnosť vyvíja tlak na zodpovedné edukačné inštitúcie, aby
pripravovali občanov pre ţivot vo vedomostnej spoločnosti a čo najväčší počet z nich počas
svojho ţivota bolo zamestnateľných na trhu práce. na druhej strane sektor vzdelávania, ktorý
vykonáva i primárne a sekundárne vzdelávanie občanov po skončení povinnej školskej
dochádzky prichádza s údivom konštatovať, ţe školu nám kaţdoročne opúšťajú Rómovia, z
ktorých väčšia časť sa nevie napríklad podpísať, ani súvisle a s porozumením prečítať písaný
text. Rómovia zo sektora povinného školského vzdelávania automaticky prechádzajú do
sektora sociálnych vecí, ktoré im ďalších 50 rokov ich ţivota poskytuje sociálne intervencie
najmä v podobe poskytovania dávok v hmotnej núdzi. Namiesto toho, aby v priebehu celého
- 82 -