AplikovanÃ¡ etika v sociÃ¡lnej prÃ¡ci - Prohuman

More documents

Recommendations

Info

A n d r e j M á t e l , M i l a n S c h a v e l , P a v e l M ü h l p a c h r , T i b o r R o m a n ( e d s . ) __________________________________________________________________________________________ neopakovateľnú a neodňateľnú najmä ľudskú hodnotu a dôstojnosť. V kontexte s touto myšlienkou a v zhode s Komenským (In Loran, 2009, s. 153) konštatujeme, ţe „kaţdý, ktorý sa narodil, narodil sa s hlavným cieľom, a to, aby bol predovšetkým človekom”. A to bez ohľadu na jeho príslušnosť k etnickej majoritnej, či minoritnej kultúre, vierovyznanie, farbu pleti, politickú príslušnosti, alebo sociálny status, atď. Áno, zámerne poukazujeme na človečenstvo, ktoré, najmä v poslednom desaťročí, pociťujeme ako silne deficitný v mnohých prijatých a prijímaných politicko-exekutívnych rozhodnutiach, opatreniach, programoch a projektoch v praktickej národnej sociálnej politike v rámci uskutočňovaných reformných transformáciách. A to najmä vo vzťahu k sociálne slabším vrstvám spoločnosti, ako sú napríklad, seniori s nízkym dôchodcovským príjmom, osobám pracujúcich za minimálnu mzdu, alebo tých, ktorí síce pracujú, ale zamestnávateľ im niekoľko mesiacov nevypláca ani minimálnu mzdu, exkludovaným a marginalizovaným osobám s celoţivotne nulovým statusom na národnom trhu práce. Osobám, ktoré existenčne ţijú v hladových dolinách, pretoţe inú moţnosť, resp. príleţitosť nemajú. V koherencii s týmito konštatovaniami poukazujeme na to, ţe ak by človečenstvo nechýbalo v doterajších politicko-exekutívnych rozhodnutiach najmä vo vzťahu k sociálne potrebnej populácii obyvateľstva, určite by dnes nebola sociálna realita taká, aká je na našom území. Napríklad, existencia hladových dolín, dlhodobá nezamestnanosť početne veľkej časti produktívne schopného obyvateľstva, ktoré uţ existenčne ţije v chudobe aţ biede, exklúzii, či marginalizácii s výraznou závislosťou na dávkach v hmotnej núdzi a špecifických sociálnych intervenciách od sociálnych pracovníkov, sa stali faktami a ukazovateľmi sociálnej reality. Na podporu nášho konštatovania môţeme uviesť niekoľko indikátorov zo správ o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za obdobie rokov 2008 a 2009, ktoré poukazujú na existenciu deskripciou načrtnutých reálií. Napríklad: pokles reálneho hrubého domáceho produktu v roku 2009 o „5,7%” (správa…,2009, s. 6) oproti roku 2008, čo poukazuje na významný pokles výkonnosti ekonomiky. Oproti roku 2008, v roku 2009 výrazný nárast cenovej hladiny všetkých základných potravín a sluţieb zhruba o „21,2 %” (správa…,2009, s.6). To svedčí o tom, ţe cenová hladina potravín rástla rýchlejšie oproti reálnym mesačným príjmom zo závislej činnosti. Ďalej pokles produktivity práce a zamestnanosti, nárast miery nezamestnanosti na „12,5%” (správa…2009, s. 17), čo predstavuje zhruba 374 600 osôb a najmä dlhodobej nezamestnanosti od 1 do 2 rokov o „6 900” osôb (správa…2009, s.19, správa…2008, s.20) oproti roku 2008, viac ako 2 roky sa nezamestnanosť zvýšila o „11 800” osôb (správa…, 2009, s.18, správa…2008, s.20) a dovedna dlhodobo nezamestnaných viac ako jeden rok bolo „165 100” osôb (správa…, 2009 , s. 18). Uchádzači o zamestnanie evidovaní ako dlhodobo - 252 -
A p l i k o v á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i a ď a l š í c h p o m á h a j ú c i c h p r o f e s i á c h _______________________________________________________________________________________ nezamestnaní viac ako jeden rok sú zväčša osoby so základným vzdelaním a bez ukončeného základného vzdelania v počte „115 119” (správa…, 2009, s.23). Podľa nášho názoru je prirodzené, ţe načrtnuté sociálno-ekonomické reálie a mnohé ďalšie sa stali predmetom skúmania aj teoretickej a praktickej sociálnej práce a andragogiky chudobných. Sociálne intervencie, resp. často špecifické intervencie ako nástroje týchto teoreticko-empirických disciplín sú v procesoch ich poskytovania determinované aj etickými princípmi sociálnej práce najmä vo vzťahu k marginalizovaným a exkludovaným rómskym spoločenstvám. „Preto si len veľmi ťaţko vieme predstaviť tieto činnosti s absenciou etických súvislostí” (Dávideková, 2009, s. 40). Pod pojmovou kategóriou etický princíp v sociálnej a andragogickej práci chápeme niečo ako morálny základ, morálne vedomie, hlavnú myšlienku, pravidlo na poznanie a konanie v našich prístupoch k špecifickému klientovi, či špecifickej cieľovej skupine existenčne ţijúcej v segregovanej osade, či v inom osídlení. Ak za obsahovo primárne v etickom princípe chápeme niečo v zmysle morálneho základu nášho poznania a konania, tak z tohto primárneho etického princípu môţeme odvodiť ďalšie subprincípy ako determinanty sociálnych intervencií poskytovaných marginalizovaným a exkludovaným rómskym klientom, ktorými by sme sa mali riadiť. Podľa nášho názoru ide o tieto subprincípy: 1. Ľudská dôstojnosť a humanistický prístup ku špecifickému klientovi. 2. Spravodlivosť a rovnosť príleţitostí. 3.Čestnosť a svedomitosť. 4. Dobročinnosť. 5. Autonómnosť klienta. 6. Dôveryhodnosť sociálneho pracovníka, či sociálneho andragóga. 7.Preferencia sociálnej a individuálnej etiky v sociálnych sluţbách. V tejto súvislosti potrebujeme ešte zdôrazniť, ţe „morálne normy sú vytvárané človekom a hodnoty, ktoré sa stávajú prostredníctvom diskurzu ich sprostredkovaným vyargumentovaným obsahom, zodpovedajú schopnostiam a moţnostiam sociálneho pracovníka. Funkčnosť morálnych noriem závisí od schopnosti sociálneho pracovníka porozumieť ich zmyslu, stotoţniť sa s nimi natoľko, ţe sa stanú súčasťou jeho vlastných morálnych postojov aj vo vzťahu k marginalizovaným rómskym spoločenstvám” (Hajduk, 2009, s. 67). Záverom nášho príspevku si dovoľujeme prezentovať náš názorový návrh. Sme toho názoru, ţe vo vzťahu k marginalizovaným a exkludovaným rómskym spoločenstvám, by sme mali preferovať uplatňovanie novej formy praktickej sociálnej práce a to inkluzívno – edukatívnej sociálnej práce, ktorú môţeme označiť ako špecifickú formu nášho odborného pôsobenia. Išlo by o formu práce, ktorá by sa mohla stať mostom pre napomáhanie a to zabezpečovať dotknutej populácii obyvateľstva ich sociálnu bezpečnosť, sociálnu gramotnosť a sociálnu spravodlivosť. Tú sociálnu spravodlivosť, ktorá predstavuje „základnú mravnú kategóriu” (Vanková, 2009, s.29) a často determinuje postoje aj mnohých sociálnych - 253 -
Page 1 and 2:
Aplikovaná etika v sociálnej prá
Page 3 and 4:
A p l i k o v á e t i k a v s o c
Page 5 and 6:
Page 7 and 8:
Page 9 and 10:
Page 11 and 12:
Page 13 and 14:
Page 15 and 16:
Page 17 and 18:
Page 19 and 20:
Page 21 and 22:
Page 23 and 24:
Page 25 and 26:
Page 27 and 28:
Page 29 and 30:
Page 31 and 32:
Page 33 and 34:
Page 35 and 36:
Page 37 and 38:
Page 39 and 40:
Page 41 and 42:
Page 43 and 44:
Page 45 and 46:
Page 47 and 48:
Page 49 and 50:
Page 51 and 52:
Page 53 and 54:
Page 55 and 56:
Page 57 and 58:
Page 59 and 60:
Page 61 and 62:
Page 63 and 64:
Page 65 and 66:
Page 67 and 68:
Page 69 and 70:
Page 71 and 72:
Page 73 and 74:
Page 75 and 76:
Page 77 and 78:
Page 79 and 80:
Page 81 and 82:
Page 83 and 84:
Page 85 and 86:
Page 87 and 88:
Page 89 and 90:
Page 91 and 92:
Page 93 and 94:
Page 95 and 96:
Page 97 and 98:
Page 99 and 100:
Page 101 and 102:
Page 103 and 104:
Page 105 and 106:
Page 107 and 108:
Page 109 and 110:
Page 111 and 112:
Page 113 and 114:
Page 115 and 116:
Page 117 and 118:
Page 119 and 120:
Page 121 and 122:
Page 123 and 124:
Page 125 and 126:
Page 127 and 128:
Page 129 and 130:
Page 131 and 132:
Page 133 and 134:
Page 135 and 136:
Page 137 and 138:
Page 139 and 140:
Page 141 and 142:
Page 143 and 144:
Page 145 and 146:
Page 147 and 148:
Page 149 and 150:
Page 151 and 152:
Page 153 and 154:
Page 155 and 156:
Page 157 and 158:
Page 159 and 160:
Page 161 and 162:
Page 163 and 164:
Page 165 and 166:
Page 167 and 168:
Page 169 and 170:
Page 171 and 172:
Page 173 and 174:
Page 175 and 176:
Page 177 and 178:
Page 179 and 180:
Page 181 and 182:
Page 183 and 184:
Page 185 and 186:
Page 187 and 188:
Page 189 and 190:
Page 191 and 192:
Page 193 and 194:
Page 195 and 196:
Page 197 and 198:
Page 199 and 200:
Page 201 and 202: A p l i k o v á e t i k a v s o c
Page 251: A p l i k o v á e t i k a v s o c
Page 303 and 304:
Page 305 and 306:
Page 307 and 308:
Page 309 and 310:
Page 311 and 312:
Page 313 and 314:
Page 315 and 316:
Page 317 and 318:
Page 319 and 320:
Page 321 and 322:
Page 323 and 324:
Page 325 and 326:
Page 327 and 328:
Page 329 and 330:
Page 331 and 332:
Page 333 and 334:
Page 335 and 336:
Page 337 and 338:
Page 339 and 340:
Page 341 and 342:
Page 343 and 344:
Page 345 and 346:
Page 347 and 348:
Page 349 and 350:
Page 351 and 352:
Page 353 and 354:
Page 355 and 356:
Page 357 and 358:
Page 359 and 360:
Page 361 and 362:
Page 363 and 364:
Page 365 and 366:
Page 367 and 368:
Page 369 and 370:
Page 371 and 372:
Page 373 and 374:
Page 375 and 376:
Page 377 and 378:
Page 379 and 380:
Page 381 and 382:
Page 383 and 384:
Page 385 and 386:
Page 387 and 388:
Page 389 and 390:
Page 391 and 392:
Page 393 and 394:
Page 395 and 396:
Page 397 and 398:
Page 399 and 400:
Page 401 and 402:
Page 403 and 404:
Page 405 and 406:
Page 407 and 408:
Page 409 and 410:
Page 411 and 412:
Page 413:
show all

AplikovanÃ¡ etika v sociÃ¡lnej prÃ¡ci - Prohuman

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?