Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A p l i k o v á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i a ď a l š í c h p o m á h a j ú c i c h p r o f e s i á c h
_______________________________________________________________________________________
porozumením „cigánskej duše“. Ich kultúrna rozptýlenosť a prístup okolia im neumoţnili
vytvoriť stále hodnoty, a preto nestavali budovy, mestá ani pamiatky, tak ako iné
spoločenstvá. Vytvorili si vlastný svet, ktorý je obrazom ich duše. U Rómov dominuje silný
návyk a potreba telesnej blízkosti. „K podstate rómstva patrí aj ochota deliť sa. Úcta k
hosťovi je na prvom mieste a patrí stále, aj v tých najzaostalejších osadách k rómskym
cnostiam. Citová spontánnosť a ţivý temperament Rómov sa prejavuje v ich veselosti, zábave
a tanci. City a láska sú vyjadrované skôr rečou tela“ (Radičová, 2001, s. 64).
Najväčšiu hodnotu pre Rómov predstavuje ţivot ako taký. Podporujú sa prejavy ţivota a to
čo bráni slobodnému ţivotu, je vnímané negatívne. Rómovia tieţ uctievajú svojich predkov,
ktorým vďačia za v minulosti nadobudnuté postavenie v rámci rómskej komunity. Vlastné
sebavedomie Rómovia odvodzujú od vlastnej rodiny, viac neţ od dosiahnutého vzdelania,
postavenia v majoritnej spoločnosti, majetku a výkonu profesie. Najdôleţitejšia v ţivote
Róma je veľká rodina.
Po novembri 1989 sa v ţivote rómskych rodín mnohé zmenilo. Na tejto zmene sa podpísali
najmä politické, ekonomické, sociálne a kultúrne procesy v spoločnosti. Rodina sa snaţí
zvládať poţiadavky spoločnosti na jednej strane, na strane druhej je však voči mnohým
zmenám rezistentná. Značná časť rómskych rodín sa vyznačuje vysokou nezamestnanosťou,
stratou sociálnych istôt a vzrastaním biedy. V súčasnosti ţijú s pocitmi beznádeje
a neschopnosti riešiť existenčné problémy, čím sa stávajú mnohoproblémové. Dochádza
v nich k vysokému nárastu sociálno-patologických javov. Okrem uvedeného sa tieţ vyhrocujú
vzťahy medzi rómskymi rodinami a rodinami majoritnej spoločnosti. Toto spôsobuje vznik
sociálneho vylúčenia Rómov a ich rodín na okraj spoločnosti. Sociálne vylúčenie negatívne
ovplyvňuje ich prístup k pracovným príleţitostiam, vzdelaniu a verejným sluţbám.
Obmedzená komunikácia medzi Rómami a Nerómami, rastúca nezamestnanosť a
vzrastajúca závislosť Rómov na sociálnych dávkach a negatívne predsudky na oboch stranách
môţu viest k zhoršeným vzťahom medzi Rómami na jednej strane a úradníkmi miestnych
samospráv a poskytovateľmi sociálnych sluţieb na strane druhej (In Kol. aut, 2002, s. 10).
Vybrané etické problémy v sociálnej práci s Rómami a rómskou rodinou
Ako uţ bolo poukázané, rómska rodina ţijúca v chudobe je odkázaná na dávky sociálnej
pomoci a čoraz častejšie sa stáva závislou na pomoci zo strany štátu. Za rozhodovaním
o poskytovaní informácií k jednotlivým dávkam sociálnej pomoci a o rozhodovaní, kto a za
akých podmienok dávky poberá však nestojí štát ako taký, ale konkrétny jednotlivec. Väčšina
kompetentných a zodpovedných pochádza z majoritnej spoločnosti a často logicky zápasia
- 89 -