Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A n d r e j M á t e l , M i l a n S c h a v e l , P a v e l M ü h l p a c h r , T i b o r R o m a n ( e d s . )
__________________________________________________________________________________________
účinnejšie môţe ponúkať preventívne opatrenia a systematickú pomoc pri riešení negatívnych
dopadov sociálnych udalostí.
Otázkou je, či sa dynamické zmeny v spoločnosti dotýkajú aj základných hodnôt,
mravných princípov a jednotlivých etických zodpovedností? Na túto otázku by rozličným
spôsobom odpovedali jednotlivé filozofické smery etiky, čomu sa však v tomto príspevku
nebudem podrobnejšie venovať. V kaţdom prípade to, čo sa mení nezávisle od filozofických
koncepcií, sú:
nové globálne etické témy nadväzujúce na rozvoj technológií alebo nových sociálnych
udalostí (napr. bioetické otázky v súvislosti s rozvojom génového inţinierstva; etika
internetovej komunikácie; rozvoj medzinárodného terorizmu a potenciálne
zneuţívanie charitatívno-sociálnej práce za týmto účelom);
nové etické problémy a dilemy súvisiace s výkonom profesie (napr. otázka
zodpovednosti zariadení sociálnych sluţieb za prípravu nových sociálnych
pracovníkov, ktorá sa môţe identifikovať ako etická povinnosť spolupráce so školami
sociálnej práce);
meniace sa hodnotové orientácie (napr. v sociálnej práci opúšťanie paternalistickej
a náboţenskej orientácie smerom ku klinickej orientácii, orientácii na sociálnu
spravodlivosť, resp. najaktuálnejšie k oprávnenej defenzívnej orientácii, kde sa popri
priorite práv klientov zohľadňujú aj práva sociálnych pracovníkov);
identifikovanie a formulovanie všeobecných ľudských práv (napr. akcentovanie
antidiskriminačného prístupu, práva na prácu, práva na sexuálnu orientáciu);
identifikovanie a formulovanie etických princípov v profesijnej činnosti zaloţených na
nových výskumoch a teóriách (napr. holistický prístup, dôraz na silné stránky klienta);
rozvoj a transformácia sociálnych sluţieb (napr. na Slovensku v náhradnej rodinnej
starostlivosti prechod od ústavnej starostlivosti k rodinnému typu náhradnej výchovy);
zmeny legislatívy, ktorá vytvára aj akýsi „minimálny štandard správania“ záväzný aj
pre profesijnú etiku (napr. legislatíva ohľadom diskriminácie, korupcie, ochrany
osobných údajov, na Slovensku aj definovania sociálneho pracovníka podľa zákona
č. 448/2008 Z. z., ktoré môţe byť v rozpore s minimálnym vekom stanoveným IFSW);
hoci viaceré etické hodnoty a princípy sociálnej práce môţu byť nadčasové, spôsob ich
formulovania podlieha zmenám v myslení a jazyku danej spoločnosti i profesijnej
komunity (napr. spojenie „pomoc k svojpomoci“ býva nahrádzaný výrazom posilnenie
a zmocnenie, čomu zodpovedá v anglickom jazyku pojem empowerment).
- 278 -