Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A p l i k o v á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i a ď a l š í c h p o m á h a j ú c i c h p r o f e s i á c h
_______________________________________________________________________________________
stoja za to, aby sa po nich túţilo . Etické hodnoty majú svoj základ v dobre, ktoré predstavujú,
sú poznateľné a uskutočniteľné iba v priestore slobody a sú teda vlastné iba človeku.
Dodrţiavanie etických zásad a správania je zvlášť dôleţité v pomáhajúcej profesii sociálneho
pracovníka. Špecifikom pomáhajúcich profesií je skutočnosť, ţe klient je v závislej pozícii od
pomáhajúceho pracovníka.
A aké by mali byť etické hodnoty v sociálnej práci? Malo by byť samozrejmosťou, ţe uţ
„samotná práca“ je hodnotou. Známy český filozof F.X. Šalda hovorí: “Jediným spôsobom
ako spoznať čo v kom väzí, je pripustiť ho k práci“.
Vzhľadom k tomu, ţe sa zaoberáme hodnotami v sociálnej práci, môţeme ich rozdeliť do
niekoľkých skupín:
1. Hodnoty mravného vedomia
2. Hodnoty povahových vlastností človeka
3. Hodnoty medziľudských vzťahov
4. Hodnoty ľudského konania.
Zamyslime sa bliţšie nad tým čo znamenajú jednotlivé skupiny hodnôt pre sociálnu prácu :
Všeobecne je zakorenená predstava, ţe mravnosť je vecou vrodeného citu, a je
jednotlivcom „daná zhora“. Určite je to tak, pretoţe niektorí ľudia sú skutočne viac citliví na
javy, ktoré vyţadujú mravné hodnotenie (Mrázová, 2000). V rámci hodnôt mravného
vedomia môţeme hovoriť o určitých etických princípoch, pravidlách. Pre sociálnu prácu je
najdôleţitejším princíp humanizmu – princíp ľudskosti (z lat. homo = človek, humanitas =
ľudský) ktorý je aj princípom lásky a úcty k človeku. Princíp humanizmu nám káţe neţiť
v ţivote iba pre seba, ale hlavne pre tých druhých, ktorí nás potrebujú. Humanizmus je postoj,
ktorý vychádza z viery v ľudské schopnosti, zdôrazňovania ľudskej dôstojnosti človeka.
Pojem ľudská dôstojnosť vychádza z filozofie zakotvenej vo Všeobecnej deklarácii ľudských
práv. Kaţdý človek ako príslušník ľudstva – v našej práci sociálny klient si zasluhuje váţnosť,
česť a úctu.
Druhým, nemej dôleţitým princípom je princíp čestnosti a svedomitosti v sociálnej práci.
V poţiadavke svedomitosti ide hlavne o disciplinovanosť a sebadisciplínovanosť v prístupe
k plnenie povinnosti. Svedomitosť v sociálnej práci znamená „byť na strane dobra a postaviť
sa proti zlu“. Čestnosť a svedomitosť sú hodnoty, ktoré si ţiadajú mravnú čistotu vo všetkých
morálnych dimenziách človeka.
Do druhej skupiny hodnôt – skupiny povahových vlastností človeka, môţeme zaradiť
vlastnosti sociálneho pracovníka, ktoré sú obsiahnuté v Etickom kódexe sociálneho
pracovníka (1997) : úcta a slušnosť, dôveryhodnosť, zdvorilosť, bezúhonnosť, vytrvalosť,
- 47 -