Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A p l i k o v á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i a ď a l š í c h p o m á h a j ú c i c h p r o f e s i á c h
_______________________________________________________________________________________
ţivota a tento istý tvor zabúda na všetky etické teórie a tvrdo obhajuje svoje vlastné práva,
svoje ja – tu uţ veľakrát nemyslí na mravné základy , ktoré tak dobre ovláda.
Čo sa naozaj skrýva v nás? Naozaj vieme aplikovať etické teórie v praktickom ţivote a
riadime sa nimi? Je naozaj naše konanie prestúpené mravnosťou?
Dostať teóriu do praxe je ale veľmi zloţité , pretoţe porušovať základy mravnosti v tých
najjemnejších odtieňoch nie je trestné, ba niekedy nám pomáha k nášmu rastu či uspokojeniu.
Poloţme si teda rečnícku otázku – ako to napraviť, ako sa polepšiť, ako pretvoriť ľudskú dušu
aby bola naozaj ľudská?!
Ak by niekto vedel jednoduchý recept, určite by dostal za tento čin Nobelovu cenu. Preto
si myslím, ţe je potrebné o tejto problematike hovoriť a aspoň trošku sa nad slovom etika
zamyslieť.
Pozrime sa teda na význam medziľudských vzťahov a profesionálnej etiky v našej práci.
Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti je podnik -zariadenie ako kaţdé iné . Moţno
má tú výhodu . ţe má relatívne málo zamestnancov. Dalo by sa teda povedať - menej ľudí,
viac duševnej pohody. Uţ tu treba podčiarknuť dobré medziľudské vzťahy! Je nutné, aby si
kaţdý pracovník uvedomil svoje miesto a pozíciu v zamestnaní .
Či je vo vedúcej funkcii, či radovým pracovníkom vo svojom podvedomí musí mať na
zreteli, ţe kaţdý z nás - nakoľko ţijeme v demokratickej spoločnosti - má moţnosť rastu.
Znamená to, ţe dnes je alebo môţe byť kaţdý z nás ţiakom , ale aj učiteľom zároveň a preto
sú títo kľúčoví aktéri na obrázku zoradení do kruhu , teda inak ako sme doteraz boli zvyknutí.
To preto , ţe nevyjadruje organizačnú štruktúru ale ľudské vzťahy. Poukazuje na to, ţe
manaţér je síce na vrchole celého podniku, ale koordinátor a sestry s ním sedia v kruhu , čo
symbolizuje rovnocennosť - z pohľadu ľudskosti nie sú preto iba jeho podriadení, ale
plnohodnotní pracovníci, ktorí majú svoju dôstojnosť a práva.
Ak hovoríme o morálke je treba začať hovoriť o morálke od seba. Uţ na pracovisku je
potrebné vychovávať vzorom a príkladom, preto, aby ostatní tento ,,dar“, vedeli posunúť
ďalej, do domácnosti klientov, do domácnosti tých pre ktorých tu vôbec existujeme.
Zladenie osobnosti zdravotníka s právami a osobnosťou pacienta je veľmi dôleţité,
pretoţe výslednicou by mal byť nielen spokojný pacient ale aj vyrovnaný zdravotník.
Našim nepísaným oponentom sú znova práva človeka – od základných ľudských práv aţ
po tie pre pacientov v jednotlivých kategóriách / hospitalizácia, stomie, deti, onkológia,
umieranie ... a mnohé ďalšie, ktoré všetci dôverne ovládame.
Fenomén optimálnosti v praxi sa asi na 100% dosiahnuť nedá, ale skúsme sa aspoň trošku
priblíţiť k teoretickému poznaniu.
- 125 -