Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A n d r e j M á t e l , M i l a n S c h a v e l , P a v e l M ü h l p a c h r , T i b o r R o m a n ( e d s . )
__________________________________________________________________________________________
Prečo sociálne zaobchádzanie? Pojem sociálne zaobchádzanie vystihuje podstatu
zaobchádzania, pretoţe zákon 475/2005 pozná pojem zaobchádzanie a definuje ho ako súbor
aktivít (§ 11 zákona). Zaobchádzanie prostredníctvom súboru aktivít je moţné aplikovať v
kaţdom prostredí, nielen v prostredí ústavov výkonu trestu odňatia slobody, pričom kaţdé
prostredie tvorené ľudskými bytosťami (a nielen ľudskými bytosťami) je prostredím
sociálnym. Preto pojem sociálne zaobchádzanie.
Prečo sociálne zaobchádzanie v reţime obmedzenia osobnej slobody? Reţim obmedzenia
osobnej slobody vyjadruje podstatu výkonu trestu odňatia slobody. Slovo reţim vyjadruje
spôsob existencie v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody. Slovo reţim beţne
pouţívame aj v spojení s denným reţimom jednotlivca (mnoţstvo spánku, spôsob stravovania,
prácou, oddychom a pod.), a teda výkon trestu odňatia slobody, ako vedome umelo vytvorené
prostredie má svoj denný reţim, ako aj denný reţim jednotlivca (spôsob existencie) v jeho
prirodzenom prostredí. No a pobyt v prostredí výkonu trestu je obmedzením osobnej slobody
nevyhnutne spojený s reţimom, spôsobom existencie jednotlivca vo vedome umelo
vytvorenom prostredí, a preto pojem sociálne zaobchádzanie v reţime obmedzenia osobnej
slobody.
2 Prečo "áno" pre sociálne zaobchádzanie a "nie" pre penitenciárne zaobchádzanie
Španielsko-anglický preklad slova penitencia je trest, pokánie, ľútosť
(http://translate.google.sk/translate?hl=sk&sl=en&u=), tradične predstavovaná trestom za
hriech s následnou ľútosťou a pokáním (obr. 1 - tradičná kresťanská predstava návratu
márnotratného syna ku svojmu Otcovi). Je opodstatnená otázka, či práve prostredie výkonu
trestu odňatia slobody (väzenie) je miestom penitencie, miestom ľútosti a miestom pokánia,
nakoľko o vine a treste meritórne rozhodla tretia strana (súd), pričom previnilec, hriešnik mal
iba malý dosah na rozsah a výšku trestu. Morálny konflikt v jeho trestno-právnej podobe uţ
nebol vyjednávaním, spôsobom najlepšieho prijatia, verdikt súdu uţ bol újmou pre previnilca
(a často aj pre jeho rodinu). Väzenie je často miestom odporu hriešnika voči rozhodnutiu
(trestu), ktorému sa musel na určitý čas podrobiť (napr. časté snahy o obnovu konania,
podanie mimoriadneho opravného prostriedku a pod.). Napokon v tomto prostredí je často
hriešnik obeťou a jeho postoj a preţívanie k vine a trestu nebýva zvnútornené. Je to zásah do
jeho práv a slobody, ktorá je pre jednotlivca posvätná bez ohľadu na to, ako obmedzil na
právach a slobode svoju obeť. Ak sa vina a trest (pokánie) nezvnútorní, neprejde emocionálne
pozitívnym preţívaním, neprejde fázou ľútosti a pokánia, pre jednotlivca často nemá zmysel,
- 114 -