Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A p l i k o v á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i a ď a l š í c h p o m á h a j ú c i c h p r o f e s i á c h
_______________________________________________________________________________________
Sociálna politika a prirodzenosť človeka v etike sociálnej práce - rozprava
o Láske a Svetle
Social policy and human nature in social work ethics - a treatise on Love and Light
Abstrakt
Antonín KOZOŇ
Aby sa mohli vnútorne procesy počas činnosti sociálnej práce slobodne rozvíjať, potrebuje
mať sociálna práca vyjasnené vzťahy voči vonkajším vplyvom, pretoţe sama o sebe je
súčasťou širšieho spoločenského diania sociálnej politiky na rôznych úrovniach (rodina, obec,
štát). Sociálna práca nie je slúţkou sociálnej politiky, ale v sebe nesie trojjedinosť
prirodzenosti človeka - politiky, ekonomiky a morálky. Sociálna práca neprotirečí sociálnej
politike, pretoţe sociálna práca nevychádza zo sociálnej politiky, ale pohybuje sa v jej
priestore, kde ohraničenia sú vo všeobecnosti určované morálnou stránkou. Jedna z foriem
sociálnej práce – sociálna pomoc bez racionálneho zastúpenia reciprocity vytvára nemoţnosť
zodpovedného konania jedinca a tento môţe zostať v zajatí ešte väčšej osobnej neslobody,
bez moţnosti prejavenia ľudskej prirodzenej potreby milovať a byť milovaný. Láska
potrebuje smerovanie a z tohto hľadiska sociálna práca nemá k jedincovi len klientsky vzťah,
ale aj obsahovú pozíciu tútorskej formy. Tento prístup je vedený pochodňou (Svetlo a Teplo),
zviditeľňuje svojim svetlom poznanie a teplom iniciuje motiváciu konania a je hlasom
Rozumu smerujúci k povinnosti a zodpovednosti.
Kľúčové slova
Etika, morálka, sociálna práca, prirodzenosť človeka, sociálna politika, Láska, Svetlo, osobná
sloboda, povinnosť, zodpovednosť.
Abstract
For a free development of internal processes of social work, because of its integration in
broader sphere of social policy on different levels (family, municipality, state), there is a need
to clarify its relationships to external influences. Social work is not a servant of Social policy,
but encompasses the trinity of human nature – politics, economics and morality. Social work
is not in contradiction with social policy, because it moves within its borders, where the limits
in general are set by its moral aspect. One of the forms of social work – social help without
rationally included reciprocity, creates impossibility of a responsible action of an individual,
which can remain captured by an even greater lack of freedom, without any possibility of
expressing his/hers natural human need – to love and be loved. Love does need to have a
direction, and observed from this point of view, social work does not regard the individual
only as a client, but it also takes a supervisory standpoint. This approach is guided by a
“torch” (Light and Warmth), illuminating the knowledge by its light, initiating the motivation
of action by its warmth and serves as a voice of Reason guiding towards responsibility.
Key words
Ethics, morality, social work, human nature, social policy, love, light, personal freedom,
liability, responsibility.
- 167 -