12.05.2015 Views

Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

A p l i k o v á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i a ď a l š í c h p o m á h a j ú c i c h p r o f e s i á c h<br />

_______________________________________________________________________________________<br />

autorite lekára, nahrádza spoluúčasť chorého v procese prijímania a výberu lekárskeho<br />

rozhodnutia. Vznikajú nové formy vzájomných vzťahov medzi lekárom a pacientom, pričom<br />

kaţdá z nich predstavuje určitu formu ochrany práv a dôstojnosti človeka.<br />

Konflikt práv, princípov, hodnôt je reálnosťou súčasnej pluralistickej spoločnosti. Bio<strong>etika</strong><br />

ako aplikovaná <strong>etika</strong> však predstavuje plnohodnotný typ aplikácie etiky, ktorá sa snaţí svoju<br />

etickú zloţku dostatočne a relevantne uplatniť v etických programoch a etických<br />

hodnoteniach. Konkrétnou ukáţkou ako riešiť nastolené problémy v oblasti biomedicíny, je<br />

jeden z prvkov etického programu etické komisie. Etické komisie sú formou<br />

inštitucionalizácie /bio/etiky, moţno ich charakterizovať ako bioetické spoločenské<br />

organizácie, ktoré zahŕňajú etické komisie pri nemocniciach, vedeckovýskumných<br />

inštitúciách, špecializovaných bioetických organizáciách. Ich úlohou je (malo by byť) riešenie<br />

takých otázok a problémov, ktoré si vyţadujú vypracovanie odporúčaní pre konkrétne<br />

problematické situácie v medicínsko-biologickej činnosti, vzťahujúcich sa na ich teoretickú<br />

alebo praktickú stránku.<br />

Na záver tejto časti chceme zdôrazniť, ţe historická a logická analýza vývoja medicínskej<br />

(lekárskej) etiky a princípov, nás priviedla k vývodu, ţe sú aj dnes súčasťou bioetiky, sú stále<br />

aktuálne a sú súčasťou prakticky všetkých bioetických dôleţitých dokumentov (Dohoda o<br />

ľudských právach a biomedicíne, Všeobecná deklarácia o ľudskom genome a ľudských<br />

právach, Všeobecná deklarácia o bioetike a ľudských právach).<br />

Ak uvaţujeme o ďalšom vývoji súčasnej bioetiky, musíme konštatovať, ţe sa v nej<br />

postupne sformovalo niekoľko základných modelov, “stratégii uplatňovania etiky, ktoré<br />

nadobudli charakter metódy” (Fobel, 2007, s.40). Máme na mysli etiku princípov, ktorej<br />

model uvádzame ako jeden z prvých pokusov (v záväznosti aj na predchádzajúcu časť nášho<br />

príspevku) o vytvorenie základov určitých všeobecne platných etických princípov, ktoré by<br />

akceptovali predstavitelia rôznych kultúrnych a morálnych tradícií. V známej práci<br />

T.L.Beauchampa a J.F.Childressa Princípy biomedicínskej etiky boli ako fundamentálne<br />

princípy vybrané štyri: autonómia , spravodlivosť, prospešnost a neškodnosť. Princípy<br />

neškodnosti a prospešnosti patria v povahe imperatívu k najstarším. Princíp neškodnosť, ako<br />

sme videli je zakotvený v hippokratovskej tradícii, moţno ho povaţovať za akúsi počiatočnú<br />

poţiadavku všetkých morálnych vzťahov medzi ľuďmi.<br />

Princíp prospešnosti je (akoby) jeho pokračovaním a predpokladá konanie maximálneho<br />

dobra pre konkrétneho človeka a často korešponduje s pojmami dobročinnosť, milosrdenstvo,<br />

filantropia a pod.<br />

- 163 -

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!