AplikovanÃ¡ etika v sociÃ¡lnej prÃ¡ci - Prohuman

More documents

Recommendations

Info

A n d r e j M á t e l , M i l a n S c h a v e l , P a v e l M ü h l p a c h r , T i b o r R o m a n ( e d s . ) __________________________________________________________________________________________ V tomto modeli sa v plnej miere rozvíja paternalizmus ako typ vzťahu lekára a pacienta. Medicínska kultúra vyuţíva latinský výraz pater-otec, ktorým kresťanstvo označilo nielen kňaza, ale aj Boha. Zmysel slova “otec” v paternalizme spočíva v tom, ţe je vyjadrením vzoru vzťahu medzi lekárom a pacientom, ktorý sa nevzťahuje len na pokrvno- príbuzenské zväzky, ale charakterizuje pozitívne psycho- emocionálne zväzky a sociálno- morálnu zodpovednosť a “liečivosť”samotného kontaktu lekára a pacienta. Spomenutá “liečivosť” a “boţskosť” vyplýva z dobrého konania lekára, z jeho snahy a vôle spôsobiť chorému “blaho”, “dobro”. Základným etickým princípom, ktorý sa v tomto modeli sformoval, je princíp prospešnosti (“rob dobro, blaho, milosrdenstvo”). Vykonávanie lekárskej profesie je organizovaná realizácia dobra. 3. Poţiadavka na morálnu bezúhonnosť lekára, vyjadrená ako etický normatív patrí v lekárskej etike k veľmi dôleţitým . Vyjadruje ju jej deontologická úroveň, alebo deontologický model. Tvoria ho pravidlá o povinnostiach v tej alebo inej oblasti medicínskej praxe. Ich porušenie môţe mať za následok konkrétne disciplinárne a právne dôsledky pre lekárov. Princíp “plniť si povinnosť” znamená plniť konkrétne poţiadavky, a naopak, neplniť si povinnosti znamená protirečenie poţiadavkám, ktoré lekárovi stanovuje lekárske spoločenstvo, celá spoločnosť, ale aj jeho vlastná vôľa a rozum. Ak sú pravidlá jasné a presne sformulované a stanovené pre kaţdú medicínsku špecializáciu, princíp plnenia povinnosti nedovoľuje nachádzať výhovorky a ospravedlnenia, ak došlo k ich porušeniu a zanedbaniu. V tomto zmysle je idea povinnosti určujúcou a dostatočnou v zmysle konania lekára. 4. V súčasnej dobe, v súčasnej medicíne uţ nemôţeme hovoriť len o pomoci chorému v kontexte lekárskej starostlivosti. V súvislosti s pouţívaním nových technológií, s existenciou pluralitných hodnotových predstáv, princípov alebo orientačných meradiel, aj keď dokáţeme usmerňovať , zachovávať a “vylepšovať” ţivot ľudí, často aj za cenu problematických “fyzických” a morálnych dôsledkov pre ľudstvo ako celok (klonovanie človeka, vplyv GMO na zdravie a ţivot ľudskej populácie, atď.), vznikajú morálne konflikty, problémy, často hovoríme o konflikte práv (právo plodu na ţivot verzus právo ţeny na interrupciu, právo na dôstojnú smrť verzus právo na eutanáziu, alebo verzus právo lekára splniť svoju profesijnú povinnosť “neškodiť” a “nezabiť”). Za jeden z najdôleţitejších bioetických princípov preto moţno povaţovať princíp úcty k právam a dôstojnosti človeka. Pod vplyvom tohto princípu sa mení riešenie “hlavnej otázky” medicínskej etiky, otázky o vzťahu lekára a pacienta. Paternalizmus, zaloţený výlučne na - 162 -
A p l i k o v á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i a ď a l š í c h p o m á h a j ú c i c h p r o f e s i á c h _______________________________________________________________________________________ autorite lekára, nahrádza spoluúčasť chorého v procese prijímania a výberu lekárskeho rozhodnutia. Vznikajú nové formy vzájomných vzťahov medzi lekárom a pacientom, pričom kaţdá z nich predstavuje určitu formu ochrany práv a dôstojnosti človeka. Konflikt práv, princípov, hodnôt je reálnosťou súčasnej pluralistickej spoločnosti. Bio<strong>etika</strong> ako aplikovaná <strong>etika</strong> však predstavuje plnohodnotný typ aplikácie etiky, ktorá sa snaţí svoju etickú zloţku dostatočne a relevantne uplatniť v etických programoch a etických hodnoteniach. Konkrétnou ukáţkou ako riešiť nastolené problémy v oblasti biomedicíny, je jeden z prvkov etického programu etické komisie. Etické komisie sú formou inštitucionalizácie /bio/etiky, moţno ich charakterizovať ako bioetické spoločenské organizácie, ktoré zahŕňajú etické komisie pri nemocniciach, vedeckovýskumných inštitúciách, špecializovaných bioetických organizáciách. Ich úlohou je (malo by byť) riešenie takých otázok a problémov, ktoré si vyţadujú vypracovanie odporúčaní pre konkrétne problematické situácie v medicínsko-biologickej činnosti, vzťahujúcich sa na ich teoretickú alebo praktickú stránku. Na záver tejto časti chceme zdôrazniť, ţe historická a logická analýza vývoja medicínskej (lekárskej) etiky a princípov, nás priviedla k vývodu, ţe sú aj dnes súčasťou bioetiky, sú stále aktuálne a sú súčasťou prakticky všetkých bioetických dôleţitých dokumentov (Dohoda o ľudských právach a biomedicíne, Všeobecná deklarácia o ľudskom genome a ľudských právach, Všeobecná deklarácia o bioetike a ľudských právach). Ak uvaţujeme o ďalšom vývoji súčasnej bioetiky, musíme konštatovať, ţe sa v nej postupne sformovalo niekoľko základných modelov, “stratégii uplatňovania etiky, ktoré nadobudli charakter metódy” (Fobel, 2007, s.40). Máme na mysli etiku princípov, ktorej model uvádzame ako jeden z prvých pokusov (v záväznosti aj na predchádzajúcu časť nášho príspevku) o vytvorenie základov určitých všeobecne platných etických princípov, ktoré by akceptovali predstavitelia rôznych kultúrnych a morálnych tradícií. V známej práci T.L.Beauchampa a J.F.Childressa Princípy biomedicínskej etiky boli ako fundamentálne princípy vybrané štyri: autonómia , spravodlivosť, prospešnost a neškodnosť. Princípy neškodnosti a prospešnosti patria v povahe imperatívu k najstarším. Princíp neškodnosť, ako sme videli je zakotvený v hippokratovskej tradícii, moţno ho povaţovať za akúsi počiatočnú poţiadavku všetkých morálnych vzťahov medzi ľuďmi. Princíp prospešnosti je (akoby) jeho pokračovaním a predpokladá konanie maximálneho dobra pre konkrétneho človeka a často korešponduje s pojmami dobročinnosť, milosrdenstvo, filantropia a pod. - 163 -
Page 1 and 2:
Aplikovaná etika v sociálnej prá
Page 3 and 4:
A p l i k o v á e t i k a v s o c
Page 5 and 6:
Page 7 and 8:
Page 9 and 10:
Page 11 and 12:
Page 13 and 14:
Page 15 and 16:
Page 17 and 18:
Page 19 and 20:
Page 21 and 22:
Page 23 and 24:
Page 25 and 26:
Page 27 and 28:
Page 29 and 30:
Page 31 and 32:
Page 33 and 34:
Page 35 and 36:
Page 37 and 38:
Page 39 and 40:
Page 41 and 42:
Page 43 and 44:
Page 45 and 46:
Page 47 and 48:
Page 49 and 50:
Page 51 and 52:
Page 53 and 54:
Page 55 and 56:
Page 57 and 58:
Page 59 and 60:
Page 61 and 62:
Page 63 and 64:
Page 65 and 66:
Page 67 and 68:
Page 69 and 70:
Page 71 and 72:
Page 73 and 74:
Page 75 and 76:
Page 77 and 78:
Page 79 and 80:
Page 81 and 82:
Page 83 and 84:
Page 85 and 86:
Page 87 and 88:
Page 89 and 90:
Page 91 and 92:
Page 93 and 94:
Page 95 and 96:
Page 97 and 98:
Page 99 and 100:
Page 101 and 102:
Page 103 and 104:
Page 105 and 106:
Page 107 and 108:
Page 109 and 110:
Page 111 and 112: A p l i k o v á e t i k a v s o c
Page 161: A p l i k o v á e t i k a v s o c
Page 213 and 214:
Page 215 and 216:
Page 217 and 218:
Page 219 and 220:
Page 221 and 222:
Page 223 and 224:
Page 225 and 226:
Page 227 and 228:
Page 229 and 230:
Page 231 and 232:
Page 233 and 234:
Page 235 and 236:
Page 237 and 238:
Page 239 and 240:
Page 241 and 242:
Page 243 and 244:
Page 245 and 246:
Page 247 and 248:
Page 249 and 250:
Page 251 and 252:
Page 253 and 254:
Page 255 and 256:
Page 257 and 258:
Page 259 and 260:
Page 261 and 262:
Page 263 and 264:
Page 265 and 266:
Page 267 and 268:
Page 269 and 270:
Page 271 and 272:
Page 273 and 274:
Page 275 and 276:
Page 277 and 278:
Page 279 and 280:
Page 281 and 282:
Page 283 and 284:
Page 285 and 286:
Page 287 and 288:
Page 289 and 290:
Page 291 and 292:
Page 293 and 294:
Page 295 and 296:
Page 297 and 298:
Page 299 and 300:
Page 301 and 302:
Page 303 and 304:
Page 305 and 306:
Page 307 and 308:
Page 309 and 310:
Page 311 and 312:
Page 313 and 314:
Page 315 and 316:
Page 317 and 318:
Page 319 and 320:
Page 321 and 322:
Page 323 and 324:
Page 325 and 326:
Page 327 and 328:
Page 329 and 330:
Page 331 and 332:
Page 333 and 334:
Page 335 and 336:
Page 337 and 338:
Page 339 and 340:
Page 341 and 342:
Page 343 and 344:
Page 345 and 346:
Page 347 and 348:
Page 349 and 350:
Page 351 and 352:
Page 353 and 354:
Page 355 and 356:
Page 357 and 358:
Page 359 and 360:
Page 361 and 362:
Page 363 and 364:
Page 365 and 366:
Page 367 and 368:
Page 369 and 370:
Page 371 and 372:
Page 373 and 374:
Page 375 and 376:
Page 377 and 378:
Page 379 and 380:
Page 381 and 382:
Page 383 and 384:
Page 385 and 386:
Page 387 and 388:
Page 389 and 390:
Page 391 and 392:
Page 393 and 394:
Page 395 and 396:
Page 397 and 398:
Page 399 and 400:
Page 401 and 402:
Page 403 and 404:
Page 405 and 406:
Page 407 and 408:
Page 409 and 410:
Page 411 and 412:
Page 413:
show all

AplikovanÃ¡ etika v sociÃ¡lnej prÃ¡ci - Prohuman

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?