AplikovanÃ¡ etika v sociÃ¡lnej prÃ¡ci - Prohuman

More documents

Recommendations

Info

A n d r e j M á t e l , M i l a n S c h a v e l , P a v e l M ü h l p a c h r , T i b o r R o m a n ( e d s . ) __________________________________________________________________________________________ jedného človeka. „Z charakteru a z úloh ţivota, ako aj zo vzťahu človeka k nemu, sa odôvodňujú najvyššie princípy etiky ţivota, ktorým je súhlasný postoj k ţivotu, úcta k ţivotu a posledným princípom je láska k ţivotu“ (Laca, 2008, s. 10). Pritom pod etickým princípom rozumieme základné východisko i zásadu, z ktorého odvodzujeme etické zákony a etické normy, ktoré sa v paliatívnej a hospicovej starostlivosti vyţadujú. Všetky tieto princípy predpokladajú hodnotu ľudského ţivota a jeho transcendentný rozmer siahajúci aţ k boţskej Transcendencii. Prvým princípom je súhlasný postoj k ţivotu, ktorý vyplýva zo základného pozitívneho práva a taktieţ vzťahu človeka k ţivotu, v ktorom človek ţivot apriórne nezavrhuje, ale naopak sa ţivotu bytostne otvára i napriek všetkým nástrahám a prekáţkam neraz spojených s utrpením, ktoré prichádza z rôznych strán. Pritom sa potvrdzuje hodnota ţivota, ktorá sa nedá ničím nahradiť. Druhým princípom k problematike etiky ţivota je princíp úcta k ţivotu, pre ktorý je charakteristická bázeň pred ţivotom. K tomuto princípu sa dopracoval A. Schweitzer (In: Slipko, 1998, s. 28), ktorý vychádzal z predpokladu, ţe „najbezprostrednejšou skutočnosťou je pre nás záţitok, ktorý sa vyjadruje v tvrdení, ţe som ţivot, ktorý chcem ţiť uprostred ţivota, ktorý chce ţiť...“. Z tohto dôvodu ţivot nemoţno obmedzovať na prosté vegetovanie, ale treba ho skvalitniť, lebo úcta k ţivotu sa prejavuje uznávaním úspechu všetkých bytostí, ku ktorému tieţ patria aj rôznorodé dobrá. A to sa vzťahuje na všetkých ľudí, bez ohľadu na to, či sú chorý alebo zdravý. Čiţe úcta k ţivotu obsahuje všetko, čo poznáme ako lásku, oddanosť, spoločné utrpenie, spoločnú radosť a spoločné úsilie. Posledným moţným princípom etiky ţivota je princíp láska k ţivotu. Keďţe ţivot pochádza od Boha, je aj on hodný lásky, lebo „jeho najzákladnejším atribútom je láska“ (KKC 735). V takomto porozumení sa Boh odkrýva v našej mysli a nášmu srdcu ako trojpersonálna absolútna láska s plnosťou boţského Ţivota. Tento ţivot Trojice je paradigmou všetkých ostatných oblastí ţivota, ktoré sú ako všetko, čo existuje mimo Boha. Ţivot ako stvorenstvo je základná podobnosť s Bohom v láske, z ktorého vyplýva objektívna, ontologická hodnota ţivota. A preto „láska k ţivotu sa v tomto porozumení stáva zjednocujúcim činiteľom ţivota, ktorý mobilizuje človeka k etickému konaniu“ (Laca, 2008, s.11). Etika ţivota v paliatívnej a hospicovej starostlivosti nadobúda zásadnú dôleţitosť koordinovať etické postoje a vzájomné spoluţitie podľa overených princípov spoločného dobra, solidarity a subsidiarity pre všetkých. Etickosť „ţivota“ nadväzuje na morálnu skúsenosť, ktorá je závislá od formovania svedomia v súlade s poznaním, slobodou a najmä - 224 -
A p l i k o v á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i a ď a l š í c h p o m á h a j ú c i c h p r o f e s i á c h _______________________________________________________________________________________ zodpovednosťou. Etika ţivota by sa mala v úzkej súvislostí a nadväznosti na morálnu filozofiu zamerať na zmenu mentality, na reformu výrobných štruktúr v súlade s právom, na reformu výchovy s cieľom vytvárať kultúru pokoja a lásky v planetárnom zmysle, na oţivenie solidarity medzi všetkými ľuďmi v spoločnosti. V takomto plnení bude <strong>etika</strong> rozvíjať a aplikovať v praxi zásady a princípy všetkých oblastí etiky ţivota a osobitne ľudského ţivota. Záver Kaţdý človek je originál a jedinečná je aj kaţdá jednotlivá situácia, kaţdá chvíľa aj kaţdý okamih, ktorý preţije. Nikto si nemôţe dopredu napísať scenár svojho ţivota a uţ vôbec to nemôţe zaňho urobiť niekto iný, pretoţe nikto nevie, čo ho čaká. Isté je len jedno, smrť neminie ani jedného z nás. Jestvuje na svete jediná spravodlivosť, a to, ţe kaţdý raz musí zomrieť, hovorievajú ľudia pri rôznych príleţitostiach. Existujú však veľké rozdiely v zomieraní. Tak, ako kaţdé ľudské bytie je jedinečné, i jeho ukončenie má milióny podôb. Práve pri umierajúcich pacientoch, ktorým nemoţno pomôcť, ktorým vyhasla posledná iskierka nádeje a sami to preţívajú ťaţko, môţe byť riešením hospicová a paliatívna starostlivosť. Ťaţko chorý či zomierajúci človek potrebuje iné, "ľudskejšie" prostredie, neţ aké poskytujú beţné nemocnice. Prostredie, v ktorom neplatí prísny reţim a presne stanovený program. Celkový prístup k chorému musí byť citlivejší, zohľadňujúci jeho fyzický a hlavne psychický stav. Práve takýto prístup poskytuje hospicová paliatívna starostlivosť, kde veľkú úlohu zohráva <strong>etika</strong> ţivota a jej princípy. Práve preto, by sme mali venovať väčšiu pozornosť tomuto poslednému úseku ţivota. Zachovať etiku ţivota aţ do smrti, urobiť koniec ţivota šťastný, vnášať do kaţdodenného ţivota pokoj a lásku, tlmiť fyzickú bolesť vhodnými liekmi, odbúrať spoločenskú izolovanosť, to sú hlavné ciele paliatívnej a hospicovej starostlivosti, ktorá všetku svoju pozornosť sústreďuje na pomoc terminálne chorým a ich rodinám. Úroveň kvality poskytovania sluţieb ťaţko chorým a nevyliečiteľným ľuďom je kritériom morálnej vyspelosti kaţdej ľudskej spoločnosti. Kvalitná starostlivosť sa nezaobíde bez komplexného vnímania a uspokojovania potrieb chorého človeka a jeho rodiny, ktoré musia v sebe obsahovať určité etické a morálne zákonitosti. Zoznam bibliografických odkazov [1] DRAGANOVÁ, H. et al. 2006. Sociálna starostlivosť. Martin : Osveta, 2006. 196 s. ISBN 978-80-8063-240-3. [2] HAŠKOVCOVÁ, H. 2000. Thanatológie. Náuka umíraní a smrti. Praha : Galén, 2000. 191 s. ISBN 80-7262-034-7. - 225 -
Page 1 and 2:
Aplikovaná etika v sociálnej prá
Page 3 and 4:
A p l i k o v á e t i k a v s o c
Page 5 and 6:
Page 7 and 8:
Page 9 and 10:
Page 11 and 12:
Page 13 and 14:
Page 15 and 16:
Page 17 and 18:
Page 19 and 20:
Page 21 and 22:
Page 23 and 24:
Page 25 and 26:
Page 27 and 28:
Page 29 and 30:
Page 31 and 32:
Page 33 and 34:
Page 35 and 36:
Page 37 and 38:
Page 39 and 40:
Page 41 and 42:
Page 43 and 44:
Page 45 and 46:
Page 47 and 48:
Page 49 and 50:
Page 51 and 52:
Page 53 and 54:
Page 55 and 56:
Page 57 and 58:
Page 59 and 60:
Page 61 and 62:
Page 63 and 64:
Page 65 and 66:
Page 67 and 68:
Page 69 and 70:
Page 71 and 72:
Page 73 and 74:
Page 75 and 76:
Page 77 and 78:
Page 79 and 80:
Page 81 and 82:
Page 83 and 84:
Page 85 and 86:
Page 87 and 88:
Page 89 and 90:
Page 91 and 92:
Page 93 and 94:
Page 95 and 96:
Page 97 and 98:
Page 99 and 100:
Page 101 and 102:
Page 103 and 104:
Page 105 and 106:
Page 107 and 108:
Page 109 and 110:
Page 111 and 112:
Page 113 and 114:
Page 115 and 116:
Page 117 and 118:
Page 119 and 120:
Page 121 and 122:
Page 123 and 124:
Page 125 and 126:
Page 127 and 128:
Page 129 and 130:
Page 131 and 132:
Page 133 and 134:
Page 135 and 136:
Page 137 and 138:
Page 139 and 140:
Page 141 and 142:
Page 143 and 144:
Page 145 and 146:
Page 147 and 148:
Page 149 and 150:
Page 151 and 152:
Page 153 and 154:
Page 155 and 156:
Page 157 and 158:
Page 159 and 160:
Page 161 and 162:
Page 163 and 164:
Page 165 and 166:
Page 167 and 168:
Page 169 and 170:
Page 171 and 172:
Page 173 and 174: A p l i k o v á e t i k a v s o c
Page 223: A p l i k o v á e t i k a v s o c
Page 275 and 276:
Page 277 and 278:
Page 279 and 280:
Page 281 and 282:
Page 283 and 284:
Page 285 and 286:
Page 287 and 288:
Page 289 and 290:
Page 291 and 292:
Page 293 and 294:
Page 295 and 296:
Page 297 and 298:
Page 299 and 300:
Page 301 and 302:
Page 303 and 304:
Page 305 and 306:
Page 307 and 308:
Page 309 and 310:
Page 311 and 312:
Page 313 and 314:
Page 315 and 316:
Page 317 and 318:
Page 319 and 320:
Page 321 and 322:
Page 323 and 324:
Page 325 and 326:
Page 327 and 328:
Page 329 and 330:
Page 331 and 332:
Page 333 and 334:
Page 335 and 336:
Page 337 and 338:
Page 339 and 340:
Page 341 and 342:
Page 343 and 344:
Page 345 and 346:
Page 347 and 348:
Page 349 and 350:
Page 351 and 352:
Page 353 and 354:
Page 355 and 356:
Page 357 and 358:
Page 359 and 360:
Page 361 and 362:
Page 363 and 364:
Page 365 and 366:
Page 367 and 368:
Page 369 and 370:
Page 371 and 372:
Page 373 and 374:
Page 375 and 376:
Page 377 and 378:
Page 379 and 380:
Page 381 and 382:
Page 383 and 384:
Page 385 and 386:
Page 387 and 388:
Page 389 and 390:
Page 391 and 392:
Page 393 and 394:
Page 395 and 396:
Page 397 and 398:
Page 399 and 400:
Page 401 and 402:
Page 403 and 404:
Page 405 and 406:
Page 407 and 408:
Page 409 and 410:
Page 411 and 412:
Page 413:
show all

AplikovanÃ¡ etika v sociÃ¡lnej prÃ¡ci - Prohuman

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?