Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A p l i k o v á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i a ď a l š í c h p o m á h a j ú c i c h p r o f e s i á c h
_______________________________________________________________________________________
„(1) Ochranný dohľad uloţí súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závaţný
zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.“ Oproti minulosti je to zmena, nakoľko
ochranný dohľad v tomto poňatí sa zabezpečuje len pre veľmi úzku skupinu delikventov.
Existuje aj probačný dohľad podľa § 119 Trestného zákonníka, ktorý sa ukladá
v súvislosti s podmienečným odkladom výkonu trestu. Aj tento sa neukladá kaţdému
odsúdenému.
(1) Ak súd mladistvému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloţí na skúšobnú
dobu alebo mu trest odňatia slobody podmienečne odloţí na skúšobnú dobu s
probačným dohľadom, zároveň určí skúšobnú dobu na jeden rok aţ tri roky.
Tento dohľad vykonáva probačný a mediačný úradník súdu. Ţiaľ, v súdnej praxi stále
ostáva skupina delikventov, ktorá aj v podmienkach podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody alebo okamţite po vykonaní trestu odňatia slobody pokračuje v trestnej
činnosti. Jedná sa predovšetkým o osoby závisle na návykových látkach, kde zabezpečenie
prísunu tejto látky je spojené s páchaním trestnej činnosti predovšetkým majetkového
charakteru (predovšetkým podľa §212 TZ (krádeţ)).
Navrhujeme preto nasledovné riešenia. Uzákoniť dva druhy ochranného dohľadu, a to:
a) prísny ochranný dohľad, ktorý by bol v kontenciách dnešného ponímania ochranného
dohľadu.
b) Beţný ochranný dohľad ako obligatórna sluţba a povinnosť pre kaţdého odsúdeného
na trest odňatia slobody na obdobie jedného roka po ukončení výkonu trestu, ako
i kaţdého odsúdeného počas výkonu podmienečného odkladu výkonu trestu. Na
rozdiel od prísneho ochranného dohľadu by tento vykonával špeciálny kurátor
kurately dospelých odboru sociálno-právnej ochrany detí mládeţe a dospelých.
Zdôvodnenie:
a) Naša myšlienka vychádza z predpokladu, ţe výchova dospelých prostredníctvom
trestu odňatia slobody je pomerne drahá a málo účinná, o čom svedčí pomerne vysoká
recidíva trestaných. Podľa Roneca ( (Ronec, 2008) je recidíva trestaných ţien asi 40%.
b) Bezvýchodisková situácia jedinca po ukončení výkonu trestu odňatia slobody má
okrem vysokého stresu pre postihnutú osobu aj ten dopad na spoločnosť, ţe táto osoba sa
často rýchlo vráti k opätovnému páchaniu trestnej činnosti. Napriek novým hodnotám, ktoré
si delikvent osvojí počas prevýchovy počas výkonu trestu, napriek resocializácii, pokiaľ
nebude systém sociálnej kurately zaloţený na povinnosti, ale dobrovoľnosti, veľa takýchto
klientov radšej vyhľadá bývalých kumpánov a kamarátov, ako špecialistu. Problém nastáva aj
malých obciach, kde na obecných úradoch ťaţko nájdeme odborníka na sociálnu oblasť, nieto
- 59 -