Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A n d r e j M á t e l , M i l a n S c h a v e l , P a v e l M ü h l p a c h r , T i b o r R o m a n ( e d s . )
__________________________________________________________________________________________
Etika je vedecká a filozofická disciplína, ktorej objektom skúmania je morálka a zároveň
vedie človeka ku konaniu dobra a vyhýbaniu sa zlu. Od čias gréckeho filozofa Aristotela,
ktorý napísal prvú európsku učebnicu etiky, sa etika chápe ako praktická filozofia. Kaţdý deň
sa rozhodujeme, riešime rôzne udalosti, teda uskutočňujeme morálnu voľbu, prichádzame do
kontaktu s etikou. Neraz sa rozhodujeme aj medzi dvoma či viacerými stanoviskami. Ale aj
mlčanie, či pasívny postoj sú činmi osoby, ktoré sa prejavia v jeho individuálnom myslení
a správaní.
Cieľom etiky je správne usporiadanie ľudských skutkov, čiţe usporiadanie do určitého
metodického poriadku, zhodného s poţiadavkami a potrebami zdravého, prirodzeného
rozumu, ako uvádzajú Roháč, J. a Dancák, P. (2009, s. 61).
Popisujeme a následne budeme skúmať spoločné prvky etiky v zdravotníctve, ošetrovateľstve
a v sociálnej práci u vybraných skupín osôb.
V príspevku popisujeme vybrané skupiny občanov, ktorí sú umiestnení
v inštitucionálnych, sociálnych a zdravotníckych zariadeniach. Popisujeme aj inštitucionálnu
starostlivosť v zariadení opatrovateľskej sluţby, kde môţu byť umiestnení dospelí jedinci,
ktorí sú odkázaní na pomoc druhej osoby, podľa Zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych
sluţbách.
Vybrali sme si dospelých jedincov, ktorí boli umiestnení v sociálnych zariadeniach, sú
v dlhodobom nepriaznivom zdravotnom alebo sociálnom stave. Mali zdravotné alebo iné
postihnutia a boli hospitalizovaní v nemocničných zariadeniach, konkrétne na LDCH a
hospicoch, alebo celkovú odkázanosť na pomoc druhej osoby riešili aj inštitucionálnym ich
pobytom v domove sociálnych sluţieb /DSS/, podľa vyššie uvedeného zákona o sociálnych
sluţbách.
Potrebnú sociálnu sluţbu môţu dostať dospelý jedinci a seniori aj v špecializovaných
zariadeniach, kde majú zabezpečovanú potrebnú celodennú starostlivosť.
Seniori, ktorí sú odkázaní na pomoc druhej osoby, dovŕšili dôchodkový vek, a sú
umiestnení v zariadení pre seniorov, sú ďalšou vybranou skupinou osôb, ktorej sa v tejto práci
venujeme.
Staroba je poslednou etapou procesu starnutia. Dnešná doba umoţňuje predlţovať ţivot
modernými technikami a novými farmakami, ale ľudia strácajú chuť ţiť. Maskalíková, T. (in:
2009, s. 26) tvrdí, ţe starý človek sa cíti byť izolovaný, vylúčený na okraji spoločnosti.
Staroba má aj svoje nebezpečenstvá. Nesie so sebou úbytok síl, únavu uníţenu bystrosť
zmyslov a pamäte, dostavuje sa pesimizmus. Autorka ďalej uvádza, ţe „starší ľudia sú
- 144 -