Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A n d r e j M á t e l , M i l a n S c h a v e l , P a v e l M ü h l p a c h r , T i b o r R o m a n ( e d s . )
__________________________________________________________________________________________
etickú rovinu. Prečo? Ustanovenie § 2 schváleného zákona č. 475/2005 boli ďalej
rozpracované v dikcii zákona, konkrétne:
a) osobná hygiena - § 22 zákona
b) blízka osoba - § 24 zákona,
c) korešpondencia - § 25 zákona,
a preto morálna dilema či paradigma existovala v tejto rovine úvah:
a) väzenstvo v štruktúre spoločnosti zaujíma pozíciu nezlúčiteľnú s elitou spoločnosti, je
na posledných miestach spoločenskej prestíţe, personál nevynímajúc,
b) chcela dikcia zákona v jeho úvodných častiach vyjadriť jeho postavenie v spoločnosti a
umocniť tento status aj v mysliach personálu?,
c) bolo záujmom, aby objekt zaobchádzania, ktorý veľmi kriticky vníma kaţdé ustanovenie
zákona mal moţnosť diskusie, ktorá hypoteticky môţe znevaţovať subjekt sociálneho
zaobchádzania, ale na základe existujúceho argumentu?
d) prečo nemohlo byť ustanovenie § 2 zapracované do ďalších paragrafových znení
zákona, § 22, § 24 a § 25? ... a pod.
7 Piate východisko k morálnej paradigme
Zákon č. 475/205 o výkone trestu odňatia slobody bol do súčasnej doby dvakrát
novelizovaný, a to zákonom č. 93/2008, ktorý v § 2, písm. c) zmenil jeho znenie nasledovne:
"základnými potrebami na korešpondenciu papier, obálka, tlačivá poštového podniku, písacie
potreby a odoslanie obyčajnej listovej zásielky; tlačivá poštového podniku sa odsúdenému
poskytujú bezplatne a písacie potreby sa odsúdenému iba vypoţičajú" a zákonom č. 498/2008,
ktorý sa zaoberal zmenami vo finančných náleţitostiach. Zmeny naznačujú, ţe (moţným)
morálnym aspektom zákona v jeho prvých ustanoveniach sa nikto nezaoberal a zrejme ani
nebude.
Účelom tohto príspevku je však zameranie pozornosti aj na problém legislatívy, ktorý uţ
zrejme nerezonuje v mysliach personálu. Doba a myslenie personálu má svoju afinitu k iným
aktuálnym skutočnostiach výkonu sluţby v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, kde sa
realizuje sociálne zaobchádzanie v reţime obmedzenia osobnej slobody.
Záver alebo morálna paradigma pretrváva
Etický rozmer práce v reţime obmedzenia osobnej slobody vo svojich podobách evokuje
emócie spojené s vinou a trestom, hriechom a pokáním. Filozofický rozmer pokánia či ľútosti
(penitencie), slova a jeho obsahu verejnosťou skoro nepouţívaným, je umocňovaný
- 122 -