Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A p l i k o v á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i a ď a l š í c h p o m á h a j ú c i c h p r o f e s i á c h
_______________________________________________________________________________________
- hlavným terčom (morálnou paradigmou) nespokojnosti príslušníkov, ktorí komunikovali
s autorom príspevku bolo znenie § 2 zákona, ktoré uţ neobsahoval účel výkonu trestu, ako v
zákone č. 59/1965 (účelom výkonu trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestnej
činnosti, zabrániť odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvárať podmienky
umoţňujúce aktivovať pozitívne osobnostné rezervy pre jeho resocializáciu, aby bol schopný
viesť riadny ţivot občana - návrh zákona z kolégia MS SR), ale vymedzenie základných
pojmov (mydlo, toaletný papier, uterák; u odsúdených ţien aj hygienické vloţky, hrebeň na
vlasy, zubná kefka, zubná pasta, šampón na vlasy, holiace potreby .....). Zodpovedať
uspokojivo logickú otázku zvyčajného znenia: "či je moţné v legislatívnych normách
Slovenskej republiky nájsť zákon, ktorého ustanovenia začínajú obdobným dehonestujúcim
spôsobom?", bolo nemoţné. Obvinenia z nekompetencie prípravnej komisie alebo jej
jednotlivcov v procese prípravy zákona boli logické aţ do chvíle, kedy sa mohli
nezainteresovaní príslušníci oboznámiť so znením zákona, ktorý bol predloţený na rokovanie
kolégia ministra spravodlivosti v júni roka 2004. No morálna paradigma pretrváva aţ do
dnešných čias, pretoţe nedisponovať morálnym argumentom na tak výraznú a ničím
neodôvodnenú zmenu v úvode znenia zákona vţdy svedčí o schopnostiach argumentácie a
morálnej sile, či presvedčivosti osobnosti tvorcu alebo tvorcov zákona v jeho prípravnej fáze.
Tento "lapsus" v znení zákona bol posudzovaný z morálneho (etického) hľadiska, nakoľko
pocit zahanbenia a dehonestácie prevládal ako hlavná zloţka pocitov komunikujúcich
príslušníkov,
- iná časť príslušníkov (zainteresovaných hlavne na tvorbe programu zaobchádzania)
poukazovala na rozpor v znení § 15 ods. 4: "program zaobchádzania ustanovuje
cieľavedomé, komplexné a štruktúrované pôsobenie na odsúdeného podľa jeho osobnostných
vlastností, odborných vedomostí a stupňa vzdelania v súlade s účelom výkonu trestu". Tento
rozpor bol na rozdiel od predchádzajúceho zdroja morálnej paradigmy povaţovaný za
zásadný nedostatok pripisovaný odbornej nekompetencii prípravnej komisie zákona,
- z pohľadu autora príspevku, detail, ktorý unikol ostatným sa ešte stále nachádza v § 16
zákona (prostriedky zaobchádzania), keď navrhované znenie: "pri zaobchádzaní s odsúdeným
sa na splnenie cieľov programu zaobchádzania vyuţívajú ústavný poriadok, zamestnávanie,
kultúrno-osvetová činnosť, vzdelávanie a ak je to potrebné aj formy a metódy sociálnej práce,
disciplinárna právomoc a ďalšie resocializačné postupy" bolo zmenené na: pri zaobchádzaní
s odsúdeným sa na splnenie cieľov programu zaobchádzania vyuţívajú formy a metódy
pedagogického a psychologického pôsobenia, metódy sociálnej práce, ústavný poriadok,
disciplinárna právomoc, zaraďovanie do práce, vzdelávanie a kultúrno-osvetová činnosť".
- 119 -