Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A n d r e j M á t e l , M i l a n S c h a v e l , P a v e l M ü h l p a c h r , T i b o r R o m a n ( e d s . )
__________________________________________________________________________________________
činnosti a sústavne ho vychovávať k tomu, aby viedol riadny ţivot občana“ a ďalej bol za ods.
1 vloţený ods. 2, ktorý hovoril, ţe: „vo výkone trestu odňatia slobody sa musí rešpektovať
prirodzená ľudská dôstojnosť, nesmú byť pouţité kruté alebo ľudskú dôstojnosť poniţujúce
spôsoby zaobchádzania a trestania“.
Dňa 22. septembra 2005 s účinnosťou od 1.1.2006 bol Národnou radou Slovenskej
republiky prijatý zákon č. 475/2005 o výkone trestu odňatia slobody, ktorý uţ neobsahoval
účel výkonu trestu odňatia slobody ale v §1 predmet zákona, ktorý znie: „tento zákon
ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len “výkon trestu“), práva a
povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu“ a ďalej v § 11 obsahuje
vymedzenie pojmu zaobchádzanie, ktoré sa pouţívalo v penitenciárnej terminológii po roku
1989 ako: „súhrnu aktivít, ktorých účelom je diferencovaným spôsobom zabezpečiť výkon
práv a povinností podľa tohto zákona, podporovať a rozvíjať zmysel pre zodpovednosť,
dodrţiavanie zákonov a spoločenských noriem, pozitívne osobnostné vlastnosti, úctu k iným,
sebaúctu a pozitívny vzťah k rodine. Pri zaobchádzaní s odsúdeným sa dbá aj na
obmedzovanie nepriaznivých vplyvov väzenského prostredia“.
4 Druhé východisko k morálnej paradigme
Od 1.januára 2006 filozofia výkonu trestu odňatia slobody opustila pedagogický
(výchovný) optimizmus zhmotnený v účele výkonu trestu odňatia slobody z rokov 1965 –
2005 a zamerala sa na emocionálne nestranný, technokratický a kognitívne racionálny spôsob
výkonu trestu, práv a povinností, odsúdených a na dozor a kontrolu nad inštitútom výkonu
trestu odňatia slobody. Zdalo by sa, ţe výkon trestu odňatia slobody opustil rozmer
"ľudského" výchovného komponentu, no opätovne ho zadefinoval vo vymedzení pojmu
zaobchádzanie v § 11 zákona č. 475/2005, definícia, ktorého obsahuje aj slovo účel.
Podľa záznamu z rokovania Kolégia ministra spravodlivosti z júna 2004 (archív autora,
2004), kde bol na rokovanie predloţený materiál s názvom Návrh zákona o výkone väzby a
zákona o výkone trestu odňatia slobody v súvislosti s rekodifikáciou Trestného zákona a
Trestného poriadku. Návrh zákona okrem účelu zákona v § 1 (účelom zákona je upraviť
výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu“), jeho podmienky, práva a povinnosti
odsúdených, dozor a kontrolu nad výkonom trestu) definoval v § 2 aj účel výkonu trestu
(účelom výkonu trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestnej činnosti, zabrániť
odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvárať podmienky umoţňujúce aktivovať
pozitívne osobnostné rezervy pre jeho resocializáciu, aby bol schopný viesť riadny ţivot
občana), pričom v § 11 (Všeobecné ustanovenie) definoval aj pojem zaobchádzanie ako: „
- 116 -