Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A p l i k o v á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i a ď a l š í c h p o m á h a j ú c i c h p r o f e s i á c h
_______________________________________________________________________________________
mať formálne podloţenú moc a jedinec s formálne schválenou moţnosťou mocenský
rozhodovať nemusí byť prirodzenou autoritou (Jankovký, 2003).
Aplikovaná etika, ako praktická časť, kde sa jednotlivé princípy uplatňujú, uchopuje svoj
objekt „v úzkej súčinnosti s konkrétnym denným ţivotom človeka..... (Oláh, Schavel, 2006, s.
108). Je viac situačná, teda pracuje s aktuálnym prípadom, kde sa musí mravný subjekt
rozhodovať a konať. Zahŕňa aj profesionálne etiky (Gluchman, 1994). „Profesionálna etika
vytvára koncepciu určitého povolania na základe jeho vzťahu k istej hierarchií hodnôt, ktoré
sú zároveň prijaté a zdôvodnené etickou teóriou, a tým sa môţu stať záväznými. Pracuje
s poznatkami politickej, sociálnej a právnej filozofie i individuálnej etiky (Tokárová et al.,
2002). „Do profesionálnej etiky patrí reflexia noriem a morálneho jednania (Matoušek, 2003,
s. 22). V uţšom slova zmysle sa chápe ako morálka lekára, vedca, sociálneho pracovníka
a pod. (Tokárová et al., 2002). Etika v sociálne práci „vychádza z poslania profesionálnych
sociálnych pracovníkov“ (Oláh, Schavel, 2006, s. 108). Preto „je neoddeliteľnou,
kaţdodennou súčasťou práce sociálnych pracovníkov“ (Etický kódex, 1996, In Oláh, Schavel,
2006, s. 108).
Moc a privilégia môţu byť neraz zneuţité, preto je kódex, ako regulátor správania
a konania ľudí potrebný pre prax (Matoušek, 2003). Väčšina profesií má etiku zakotvenú
v etických kódexoch. „Spolu s právnymi, najmä procesnými normami, administratívnymi
predpismi a etiketou sú etické kódexy významným vodidlom praxe, ktoré členovia profesií
rešpektujú, dôverujú im a ktoré svojou psychologickou účinnosťou prospejú k identite
profesie“ (Tokárová et al., 2002, s. 295). Tokárová (et al., 2002) ďalej uvádza, ţe neznamená
len jeho uznanie, ale treba zohľadňovať všeobecné ľudské mravné hodnoty, pretoţe morálny
profil sociálneho pracovníka zaloţený na všeobecných etických hodnotách je predpokladom
zmyslu pre ľudskosť a pre zvnútornenie noriem kódexu vo vlastnom svedomí. Nijaký etický
kódex tieţ nemôţe obsiahnuť všetky problémy, preto by sa v nich mali aktualizovať aj rolové
normy, aby obsiahli čo najširší záber etických rizík. Úlehla (1996) taktieţ konštatuje, ţe
profesionálnu etiku nie je moţné vymedziť nijakým kódexom. Tento je potrebný hlavne pri
prvom kontakte a nahliadnutiu do problematiky etického hodnotenia práce. Do
profesionálneho výkonu práce sa však premieta pracovníkov postoj k ţivotu, ľuďom, preto je
otázkou etiky zaoberať sa aj potrebami, ktoré v sebe pracovník nesie. Kopřiva (2006) sa
domnieva, ţe pri práci so starými, chudobnými, osamelými a postihnutými ľuďmi vôbec veľa
záleţí na ţivotnej filozofií pomáhajúceho.
Dodrţiavanie etického kódexu v sociálnej práci stojí na osobnosti sociálneho pracovníka,
ktorý je „prvým a základným vkladom do vlastnej profesie. Je integrujúcim prvkom rôznych
- 207 -