Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A p l i k o v á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i a ď a l š í c h p o m á h a j ú c i c h p r o f e s i á c h
_______________________________________________________________________________________
1 Sociálna práca ako teoreticko – empiricko – aplikačná veda
„I. A. Bláha (1934, s. 17) chápe sociálnu prácu v širšom zmysle ako činnosť sociálneho
politika, výchovného pracovníka, psychológa, pedagóga alebo sociálneho hygienika, ktorý
skúma širšiu oblasť problémov.“ ( Novotná, V. – Schimmerlingová, V., 1992, s. 22.) Sociálna
práca zahŕňa teda poznatky a činnosť vedeckých disciplín, ktoré sa priamo dotýkajú človeka.
Podľa I. Tomeša „sociálna práca je jedným z nástrojov sociálnej politiky.“ (Tomeš, I. In:
Matoušek, O. a kol., 2001, s. 155) Demokratická pluralitná spoločnosť, ak má záujem na
udrţaní sociálneho zmieru, uskutočňuje sociálnu politiku eliminovania hmotnej a sociálnej
núdze čo najširších vrstiev obyvateľstva. V záujme toho vyuţíva teoretické poznatky vied,
ktoré vo svojej teórii zahŕňa aj sociálna práca, na základe empirických poznatkov z praxe
aplikuje optimálny postup riešenia sociálnych problémov.
„Sociálna práca v uţšom poňatí, ako je chápaná teoretikmi tohto odboru a vysoko
kvalifikovanými odborníkmi, je charakterizovaná priamym, zámerným a pripraveným
kontaktom sociálneho pracovníka s klientom (skupinou, komunitou) za účelom stanovenia
sociálnej diagnózy a výkonu sociálnej terapie.“ (Novotná, V. – Schimmerlingová, V., 1992, s.
22.) Sociálny pracovník má na základe vedeckého prístupu a syntézy vedeckých poznatkov
vied a vedeckých smerov, ktoré slúţia človeku, pomáhať klientovi prekonať predovšetkým
sociálnu núdzu. Podľa Š. Strieţenca „chápanie ţivota človeka v sociálnej práci je vţdy
pozitívne. Moţno ho charakterizovať ako pomoc k svojpomoci.“ (Strieţenec, Š., 2001, s. 8.)
Vyţaduje si to naozaj zodpovedný prístup sociálneho pracovníka nielen k samotnému
klientovi, ale i k poznatkom o danom sociálnom probléme.
Pri zodpovednom výkone svojho poslania musí sociálny pracovník počítať s istotou
problémov, ktoré mu narobia pracovníci niektorých iných pomáhajúcich profesií,
predovšetkým profesií s ekonomickým a medicínskym prienikom. Sociálna práca „uţ
v svojich amerických začiatkoch sa totiţ ustanovila ako profesia napomáhajúca ľuďom
stojacim mimo takzvanú väčšinovú spoločnosť prispôsobiť sa tejto spoločnosti.“ (Řezníček,
I., 1994, s. 16.) Bohaté sponzorské príspevky do niektorých občianskych zdruţení
s humánnou nálepkou sociálnej pomoci, ktoré popritom často zastrešuje rovnaká osoba,
nemôţu nikdy dôjsť k oficiálne uvádzanej cieľovej skupine. V našich legislatívnych
podmienkach je skutočné sponzorstvo stále len darom. (Zákon č. 595/2003 Z. z., § 50 ods. 1
písm. a) – b.) V trhovom mechanizme nikto nikomu nič zadarmo nedá. Finančné toky, ktoré
plynú v rámci účtovníctva na sociálne účely, sa podľa prirodzených zákonitostí tohto
mechanizmu nemôţu na ne spotrebovať. „Trhový mechanizmus je sociálne slepý. Priraďuje
- 63 -