Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A n d r e j M á t e l , M i l a n S c h a v e l , P a v e l M ü h l p a c h r , T i b o r R o m a n ( e d s . )
__________________________________________________________________________________________
záujmu. Na druhej strane, sú veci, ktoré skutočne nevyhnutne potrebujeme a veci, ktoré síce
chceme, ale vlastne nepotrebujeme. Ak začneme rozlišovať medzi tým, čo chceme a čo
potrebujeme, presúvame pozornosť na dlhodobý záujem, teda práve dlhodobý záujem spája
záujem s potrebami.
Uvaţovanie o dôsledkoch vyţaduje logické myslenie, predstavivosť a často aj radu od
iných. Stredobodom etického hľadiska je myšlienka, čo by sme chceli, čo by sme mali chcieť
a čo potrebujeme ako ľudia a príslušníci ľudskej komunity. V momente, ţe začíname
zvaţovať dôsledky našich činov, začíname brať do úvahy aj ostatných. Čím viac pritom
uvaţujeme nad týmito dôsledkami našich činov z dlhodobého pohľadu, tým viac si
uvedomujeme, ţe náš vlastný ţivot je spätý so záujmami ostatných.
Ad. 2 Nezaujatosť alebo neutralita
Etické postoje nemôţu obchádzať poţiadavku nezaujatosti, nestrannosti alebo určitej
neutrality. Pri zvaţovaní účinkov našich rozhodnutí a našich skutkov musíme brať do úvahy
poţiadavku rovnosti všetkých ľudí. To znamená, ţe poţiadavky všetkých ľudí, a teda aj naše
vlastné musíme hodnotiť za rovnako dôleţité a záväzné. V súlade s týmto princípom nikto
nesmie byť uprednostňovaný pred inými.
Ad. 3. Empatia ako základná výbava sociálneho pracovníka
Najľahším spôsobom, ako identifikovať eticky nesprávne konanie, je predstaviť si, ţe sa to
stalo mne samému. Je napríklad menej pravdepodobné, ţe budem podvádzať a klamať ak si
predstavím, ţe som podvádzaný a klamaný ja a je menej pravdepodobné, ţe budem niekoho
diskriminovať, ak si predstavím sám seba ako obeť diskriminácie.
S týmito postojmi súvisí aj význam motivácie. Schopnosť motivovať podriadeného je
základným predpokladom pre zachovanie etického charakteru organizácie. K motivácii je
treba vytvárať podmienky, podnety a podporovať ju. Jedna z najznámejších motivačných
teórií je v podobe hierarchizácie ľudských potrieb, vypracovaná psychológom Maslovom
(1970).
Maslow tvrdí, ţe väčšina ľudí má vlastnú hierarchiu potrieb a ţe potreby niţšieho
psychologického radu musia byť uspokojované pred vyššími potrebami. Ľudské potreby
podľa Maslowa môţeme rozdeliť do 5 základných úrovní v postupnosti od najniţších po
najvyššie (známa Maslowova pyramída):
prvá úroveň sú fyziologické potreby, ako sú potraviny, voda, bývanie, odev, čisté
ovzdušie, sexuálne potreby, úľava v bolesti, rodové správanie a pod.,
- 394 -