LieÃ„ÂivÃƒÂ© rastliny v meniacich sa environmentÃƒÂ¡lnych podmienkach

More documents

Recommendations

Info

Vliv abiotických a biotických stresorů na vlastnosti rostlin 11.5.2005 Vplyv vodného stresu na úrodotvorné prvky vybraných odrôd pšenice letnej, forma ozimná Elena Hunková, Marián Brestič, Marek Živčák, Jana Ferencová Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Katedra fyziológie rastlín, A. Hlinku 2, 94901 Nitra, Slovenská republika, Elena.Hunkova@uniag.sk Súhrn V nádobových pokusoch Katedry fyziológie rastlín SPU v Nitre v roku 2003 bol sledovaný vplyv vodného stresu počas fenofázy kvitnutia na vybrané úrodotvorné charakteristiky a výšku úrod štyroch odrôd pšenice letnej, forma ozimná (Triticum aestivum L.). Odrody pšenice letnej mali rôzny pôvod: Ilona (Slovenská republika), Pobeda (Republika Srbsko a Čierna hora), Stephens (USA) a BU-09 (Francúzsko). V podmienkach vodného stresu sa najviac uplatnila odroda Ilona, keď dosiahla 49,95% úrod zrna v porovnaní s kontrolnými rastlinami(3582,7 kg.ha -1 ). Druhou v poradí bola odroda BU-09 so 40,77% úrod zrna v porovnaní s kontrolnými rastlinami (3387,8 kg.ha -1 ). Odroda Pobeda a Stephens sa prejavili ako úrodovo menej stabilné a menej odolné voči pôsobeniu vodného stresu vo fenofáze kvitnutia. Úvod Rast počtu obyvateľov Zeme kladie čoraz náročnejšie požiadavky na okolité prostredie. Jedno z rizík, ktoré by svojím dlhodobým charakterom mohlo podstatne ovplyvniť život ľudskej spoločnosti, je zmena klímy. Z globálneho hľadiska hrozí našej planéte približne o 30 rokov situácia, že polovica populácie nebude mať k dispozícii dostatok vody. Narušenie energetického a vodného režimu zásadným spôsobom ovplyvní poľnohospodárstvo. Nastanú zmeny v teplotnej a vlahovej zabezpečenosti, zmeny vo fenologických pomeroch a v charakteristikách evapotranspirácie, ktoré sa následne odrazia v zmenách produkčného potenciálu, v podmienkach prezimovania, vo výskyte škodlivých činiteľov a v iných oblastiach pestovania rastlín (Lapin, 1994, Špánik, Šiška, 2004). Otepľovanie klímy bez rastu zrážkových úhrnov znamená zhoršovanie vlhkostných pomerov pôdy a rozširovanie suchých oblastí – u nás hlavne na južnom Slovensku. Rast potenciálnej evapotranspirácie v nížinách môže v budúcnosti zhoršiť už dnes výrazný deficit pôdnej vlhkosti a posunúť ho do väčších nadmorských výšok (Špánik, Tomlain, 1997). V našom príspevku sme sa zamerali na zistenie vplyvu vodného stresu počas vegetačného obdobia na zmenu vybraných úrodotvorných prvkov a výšku úrod odrôd pšenice letnej, forma ozimná. Materiál a metodika Do nádobových pokusov boli vybrané štyri odrody pšenice letnej, f. ozimná (Triticum aestivum L.) rôzneho pôvodu: Ilona (Slovensko), Pobeda (Republika Srbsko a Čierna hora), Stephens (USA) a genotyp BU-09 (Francúzsko). Rastliny boli pestované v nádobách naplnených zeminou s optimalizovanou výživou a vodným režimom v prirodzených klimatických podmienkach. V čase kvitnutia bol u 50% rastlín vyvolaný vodný stres 145
Vliv abiotických a biotických stresorů na vlastnosti rostlin 11.5.2005 obmedzením závlahy a zabránením prístupu prirodzených zrážok (prekrytie priehľadnou fóliou), zvyšných 50% bolo ponechaných ako kontrola a pestovaná v ideálnych podmienkach (zamedzenie vodného stresu zalievaním rastlín). Na stresovaných aj kontrolných rastlinách boli v období indukovania vodného stresu sledované (resp. prepočítané) nasledovné úrodotvorné prvky (u kontrolných aj stresovaných rastlín): počet produktívnych odnoží na 1 rastlinu, počet zŕn v klase hlavného stebla, počet zŕn v klase odnoží, HTZ hlavného stebla, úroda zrna hlavného stebla na 1m 2 , úroda zrna odnoží na 1m 2 , celková úroda zrna na 1m 2 , úroda zrna stresovaných rastlín v % z úrody kontrolných rastlín (hlavné steblo, odnože aj celková úroda). Východzí počet kontrolných aj stresovaných rastlín v prepočte na 1m 2 bol 275 ks. Výsledky a diskusia Z hľadiska tolerancie na sucho sú pri hodnotení rastových ukazovateľov dôležité rozdiely vo fenológii rastliny. Sú určované vytvorením maximálneho rozsahu fotosyntetického aparátu, ako aj nástupom fenofáz kritických pre budúcu výšku úrody. Jedným z mechanizmov tolerancie na sucho je únik voči pôsobeniu nepriaznivých podmienok rýchlejším vyformovaním asimilačného aparátu a rýchlejším nástupom kritických fenofáz (Lewitt, 1990, Kostrej et al., 2000). Na sledovaných odrodách je možné pozorovať rozdiely v indexe listovej pokryvnosti a taktiež aj rozdiel v čase, kedy bola u jednotlivých odrôd dosiahnutá maximálna plocha asimilačného aparátu. Podobne sa rozdiely prejavili aj v termíne začiatku klasenia a kvitnutia odrôd pšenice. Fenológia je považovaná za dôležitý determinant vysokých úrod, obzvlášť termín kvitnutia, ktorý môže kladne ovplyvniť aj efektívnosť využitia vody (Reynolds et al., 2001). V našich podmienkach sa význam posunu fenofáz do skorších období zvyšuje, pretože v posledných rokoch klesá úhrn zimných a jarných zrážok a častejšie sa vyskytuje jarné sucho. Podľa Reynoldsa et al. (2001) je voda primárnym limitujúcim faktorom produkcie pšenice letnej. Bežné spôsoby skríningu (napr. empirické šľachtenie, kde úroda na ploche je predmetom výberu) je obtiažne a pomalé pre nepredvídateľnosť sucha a sezónnu variabilitu. Využitie fyziologických znakov je pružnejšie, aj keď je nutné vnímať ich komplexne v systéme a môžu byť len doplnením a urýchlením empirického šľachtiteľského programu. Základným skríningovým znakom by mala byť produkcia zrna, ktorá je funkciou: 1.) využitia vody plodinou, 2.) efektívnosti využitia vody a 3.) zberového indexu. Zberový index predstavuje podiel hospodárskej úrody na celkovej úrode biomasy. Ak je voda limitujúca pre tvorbu biomasy, udržanie zberového indexu má kritický význam. Z hľadiska tvorby úrody je dôležité, kedy vodný stres nastupuje. Pri nástupe vodného stresu pred kvitnutím dochádza k poklesu počtu produktívnych klasov a poklesu počtu zŕn v klase, kým stres od kvitnutia po dozrievanie znižuje hmotnosť zŕn redukciou rýchlosti a skrátením obdobia napĺňania zrna. Najcitlivejším úrodovým komponentom je počet zŕn v klase a je preto predpoklad jeho využitia ako selekčného kritéria pri výbere v podmienkach sucha (Shpiler, Blum, 1991). Denčič et al. (2000) pozorovali, že pri odrodách pšenice bol počet zŕn na klas, hmotnosť zŕn v klase a obzvlášť úroda zrna citlivejšie na sucho, než výška rastliny a počet kláskov v klase. Dosiahnuté výsledky v našom pokuse zobrazujú obr. 1 – 10. Na vodný stres indukovaný počas kvitnutia reagovali odrody pšenice letnej, forma ozimná, nasledovne: 1) poklesom tvorby produktívnych odnoží s výnimkou odrody Pobeda, ktorá reagovala opačne; 2) väčším počtom zŕn v klase hlavného stebla oproti kontrolám (Stephens, BU-09, ostatné odrody reagovali opačne); 3) poklesom zŕn v klase odnoží s výnimkou odrody BU-09. Najviac zŕn v klase odnoží vytvorila odroda BU-09, tesne sledovaná odrodou Ilona; 4) pokles HTZ hlavných stebiel, pričom najvyššiu HTZ v podmienkach stresu si udržala odroda 146
Page 4 and 5:
Vliv abiotických a biotických str
Page 6 and 7:
Page 8 and 9:
Page 10 and 11:
Page 12 and 13:
Page 14 and 15:
Page 16 and 17:
Page 18 and 19:
Page 20 and 21:
Page 22 and 23:
Page 24 and 25:
Page 26 and 27:
Page 28 and 29:
Page 30 and 31:
Page 32 and 33:
Page 34 and 35:
Page 36 and 37:
Page 38 and 39:
Page 40 and 41:
Page 42 and 43:
Page 44 and 45:
Page 46 and 47:
Page 48 and 49:
Page 50 and 51:
Page 52 and 53:
Page 54 and 55:
Page 56 and 57:
Page 58 and 59:
Page 60 and 61:
Page 62 and 63:
Page 64 and 65:
Page 66 and 67:
Page 68 and 69:
Page 70 and 71:
150 Vliv abiotických a biotických
Page 72 and 73:
Page 74 and 75:
Page 76 and 77:
Page 78 and 79:
Page 80 and 81:
Page 82 and 83:
Page 84 and 85:
Page 86 and 87:
Page 88 and 89:
Page 90 and 91:
Page 92 and 93:
Page 94 and 95:
Page 96 and 97: Vliv abiotických a biotických str
Page 180 and 181: 1 2 3 4 5 6 7 1 2 3 4 5 6 7 1 2 3 4
Page 186 and 187: Vliv biotických a abiotických str
Page 196 and 197:
Vliv biotických a abiotických str
Page 198 and 199:
Page 200 and 201:
Page 202 and 203:
Page 204 and 205:
Page 206 and 207:
Page 208 and 209:
Page 210 and 211:
Page 212 and 213:
Page 214 and 215:
Page 216 and 217:
Page 218 and 219:
Page 220 and 221:
Page 222 and 223:
Page 224 and 225:
Page 226 and 227:
Page 228 and 229:
Page 230 and 231:
Page 232 and 233:
Page 234 and 235:
Page 236 and 237:
Page 238 and 239:
Page 240 and 241:
Page 242 and 243:
Page 244 and 245:
Page 246 and 247:
Page 248 and 249:
Page 250 and 251:
Page 252 and 253:
Page 254 and 255:
Page 256 and 257:
Page 258 and 259:
Page 260 and 261:
Page 262 and 263:
Page 264 and 265:
Page 266 and 267:
Page 268 and 269:
Page 270 and 271:
Page 272 and 273:
Page 274 and 275:
Page 276 and 277:
Page 278 and 279:
Page 280 and 281:
Page 282 and 283:
Page 284 and 285:
Page 286 and 287:
Page 288 and 289:
Page 290 and 291:
Page 292 and 293:
Page 294 and 295:
Page 296 and 297:
Page 298 and 299:
Page 300 and 301:
Page 302 and 303:
Page 304 and 305:
Page 306 and 307:
Page 308 and 309:
Page 310 and 311:
Page 312 and 313:
Page 314 and 315:
Page 316 and 317:
Page 318 and 319:
Page 320 and 321:
Page 322 and 323:
Page 324 and 325:
Page 326 and 327:
Page 328 and 329:
Page 330 and 331:
Page 332 and 333:
Page 334 and 335:
Page 336 and 337:
Page 338 and 339:
Page 340 and 341:
Page 342 and 343:
Page 344 and 345:
Page 346 and 347:
Page 348 and 349:
Page 350 and 351:
Page 352 and 353:
Page 354 and 355:
Page 356 and 357:
Page 358 and 359:
Page 360 and 361:
Page 362 and 363:
Page 364 and 365:
Page 366 and 367:
Page 368 and 369:
Page 370 and 371:
Page 372 and 373:
Page 374 and 375:
Page 376 and 377:
Page 378 and 379:
Page 380 and 381:
Page 382:
show all

LieÃ„ÂivÃƒÂ© rastliny v meniacich sa environmentÃƒÂ¡lnych podmienkach

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

LieÃ„ÂivÃƒÂ© rastliny v meniacich sa environmentÃƒÂ¡lnych podmienkach