Liečivé rastliny v meniacich sa environmentálnych podmienkach

Vliv abiotických a biotických stresorů na vlastnosti rostlin 11.5.2005
Liečivé rastliny v meniacich sa environmentálnych
podmienkach
Elena Masarovičová 1 , Katarína Kráľová 2 , Marie Kummerová 3
1 Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra fyziológie rastlín,
Mlynská dolina, Sk-84215 Bratislava, Slovenská republika, masarovicova@fns.uniba.sk
2 Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Chemický ústav,
Mlynská dolina, SK-842 15 Bratislava, Slovenská republika, kralova@fns.uniba.sk
3 Masarykova univerzita, Přírodovědecká fakulta, Katedra fyziologie a anatomie rostlin,
Kotlářská 2, CZ-611 37 Brno, Česká republika, kumerova@sci.muni.cz
História liečivých rastlín nás privádza do Starého Egypta, kedy Ebersov papyrus (1500
BCE) obsahoval mnoho receptov s liečivými rastlinami. V Európe položili základ vedeckého
poznávania liečivých rastlín Gréci a Rimania. Najznámejšou je Hippocratova škola (400
BCE), ktorej najvýznamnejší predstavitelia v tomto smere boli nasledovníci Aristotela,
Theophrastus (372 – 287 BCE) a Demokritos (460 – 371 BCE). Prvý antický prehľad
liečivých rastlín „Materia medica“, zostavil Dioscorides, ktorý bol v15 storočí autoritou
v botanike a medicíne. Nepochybne najväčší prínos pre zavedenie systému do rastlinopisu,
včítane liečivých rastlín, mal Karl Liné. Pri hodnotení používania liečivých rastlín
z historického aspektu nemožno obísť ani Bibliu. James Duke je autorom viacerých
monografií venovanej tejto problematike (napr.1). Priekopníkom slovenského ľudového
liečiteľstva bol Juraj Fándly (1750 – 1811) svojim dielom „Malý zelinkár“ (1793).
Liečivé rastliny majú fytoterapeutické účinky vďaka biologicky aktívnym látkam–
špecifickým sekundárnym metabolitom, ktoré vznikajú v procesoch sekundárneho
metabolizmu. Tento možno charakterizovať ako jedinečný (taxonomicky ohraničený výskyt),
rozmanitý (>500 000 látok s viac ako 1000 typom štruktúr, z toho 20 000 s terapeutickým
účinkom), prispôsobivý (závisí od životných podmienok rastliny), postrádateľný pre rast
a vývin, ale nepostrádateľný pre prežívanie a zachovanie daného taxónu. Sekundárny
metabolizmus závisí od primárneho metabolizmu. Tento je univerzálny (pre všetky
fotosyntetizujúce organizmy), rovnaký (vo všetkých troch dráhach uhlíka sa končí syntézou
sacharidov v Calvinovom cykle), zachovávajúci sa a pre rast a vývin (existenciu) rastliny je
nepostrádateľný. Podľa Williamsa et al. (1989) „Secondary metabolites are a measure of the
fitness of the organismus to survive. The ability to synthesize an array of secondary products,
40