LieÄÂivé rastliny v meniacich sa environmentálnych podmienkach
LieÄÂivé rastliny v meniacich sa environmentálnych podmienkach
LieÄÂivé rastliny v meniacich sa environmentálnych podmienkach
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Vliv abiotických a biotických stresorů na vlastnosti rostlin 11.5.2005<br />
zálievky), u kontrolného variantu sme ob<strong>sa</strong>h vody v pôde udržovali na úrovni 70 % PVK. Na<br />
časť rastlín bol zároveň aplikovaný Avit - 35 (Polychem s.r.o., Prievidza), tvorený dvoma<br />
zložkami:<br />
Avit A – etanolamín (99 %) a zmes močoviny a urea<strong>sa</strong>licylátu (1 %),<br />
Avit B – roztok MgSO 4 a iných makro- a mikroprvkov,<br />
pričom zastúpenie roztoku A v postrekovej kvapaline bolo 1,25 %-né a roztoku B 0,26 %-né.<br />
Ob<strong>sa</strong>h polyamínov bol stanovený v 6. a 15. dni dehydratácie. Vzorka pletiva z<br />
podzástavkových listov o hmotnosti cca 1 g bola homogenizovaná v 5 cm 3 ľadovej kyseliny<br />
trichlóroctovej (TCA, 5 % w/v) a na jednu hodinu umiestnená do ľadového kúpeľa. Filtrát<br />
ako aj v 5 cm 3 TCA resuspendovaný filtračný koláč boli kvantitatívne prenesené do sklených<br />
ampúl s 2 cm 3 12 M HCl, ktoré <strong>sa</strong> zatavili a umiestnili na 18 hodín do pece s teplotou 110 °C<br />
(hydrolyzácia). Následná filtrácia odstránila vzniknutý jemný zákal. Hydrolyzáty <strong>sa</strong> vysušili<br />
(pri 60 °C a vákuu) a resuspendovali v pôvodnom objeme TCA. Nehydrolyzovaný a<br />
hydrolyzovaný supernatant ako aj hydrolyzačný zvyšok boli potom benzoylované (Redmond,<br />
Tseng, 1979) a podrobené chromatografickej determinácii ob<strong>sa</strong>hu voľných, konjugovaných a<br />
viazaných polyamínov pri 254 nm.<br />
Po dozretí rastlín <strong>sa</strong> vykonala analýza úrody, v rámci ktorej sme zisťovali:<br />
-počet odnoží<br />
-počet produktívnych odnoží<br />
-hmotnosť zrna v klase hlavného stebla<br />
-hmotnosť zrna v klase odnože<br />
-počet zŕn v klase hlavného stebla<br />
-počet zŕn v klase odnože<br />
-pomer vyvinutých a nevyvinutých zŕn klase hlavného stebla<br />
-pomer vyvinutých a nevyvinutých zŕn klase odnože<br />
Výsledky a diskusia<br />
Negatívny účinok sucha na produkciu plodín <strong>sa</strong> realizuje predovšetkým na úrovni zdroja<br />
asimilátov (Evans, 1993). U jačmeňa po antéze má vo vzťahu k tvorbe úrody najväčší význam<br />
podzástavkový list. Ako <strong>sa</strong> menil ob<strong>sa</strong>h polyamínov v tomto liste počas dehydratácie po<br />
aplikácii Avitu-35?<br />
Mierny vodný deficit provokuje nárast ob<strong>sa</strong>hu polyamínov, no Avit – 35 bol v tomto smere<br />
brzdou (obr. 1). Tvorba voľných a konjugovaných nerozpustných polyamínov <strong>sa</strong> nachádzala<br />
na rovnakej úrovni. Pokles ob<strong>sa</strong>hu konjugovaných rozpustných PA bol teda rozhodujúci.<br />
Silná dehydratácia znamenala naopak podstatné zníženie koncentrácie polyamínov. Pozitíny<br />
prejav ošetrenia (nástup stimulačnej fázy účinku, Hudec, 2001) <strong>sa</strong> realizoval na úrovni<br />
voľných a konjugovaných nerozpustných polyamínov. Procesy starnutia však nespomalil.<br />
Z toho vyplýva, že podiel jednotlivých skupín polyamínov bol na začiatku dehydratácie<br />
pomerne vyrovnaný, no v pokročilej fáze <strong>sa</strong> rozkladné procesy najmenej dotkli<br />
konjugovaných nerozpustných polyamínov. To naznačuje posun ochranného účinku týchto<br />
látok od súčasného pôsobenia na poli vychytávania radikálov a stabilizácie biologických<br />
membrán smerom k druhému menovanému spôsobu ochrany. Avit – 35 ovplyvnil bilanciu<br />
polyamínov znížením ob<strong>sa</strong>hu konjugovaných rozpustných a zachoval ju pravdepodobne po<br />
celú dobu dehydratácie.<br />
91
Change language