Liečivé rastliny v meniacich sa environmentálnych podmienkach

Vliv abiotických a biotických stresorů na vlastnosti rostlin 11.5.2005
obmedzením závlahy a zabránením prístupu prirodzených zrážok (prekrytie priehľadnou
fóliou), zvyšných 50% bolo ponechaných ako kontrola a pestovaná v ideálnych podmienkach
(zamedzenie vodného stresu zalievaním rastlín). Na stresovaných aj kontrolných rastlinách
boli v období indukovania vodného stresu sledované (resp. prepočítané) nasledovné
úrodotvorné prvky (u kontrolných aj stresovaných rastlín): počet produktívnych odnoží na 1
rastlinu, počet zŕn v klase hlavného stebla, počet zŕn v klase odnoží, HTZ hlavného stebla,
úroda zrna hlavného stebla na 1m 2 , úroda zrna odnoží na 1m 2 , celková úroda zrna na 1m 2 ,
úroda zrna stresovaných rastlín v % z úrody kontrolných rastlín (hlavné steblo, odnože aj
celková úroda). Východzí počet kontrolných aj stresovaných rastlín v prepočte na 1m 2 bol
275 ks.
Výsledky a diskusia
Z hľadiska tolerancie na sucho sú pri hodnotení rastových ukazovateľov dôležité
rozdiely vo fenológii rastliny. Sú určované vytvorením maximálneho rozsahu
fotosyntetického aparátu, ako aj nástupom fenofáz kritických pre budúcu výšku úrody.
Jedným z mechanizmov tolerancie na sucho je únik voči pôsobeniu nepriaznivých podmienok
rýchlejším vyformovaním asimilačného aparátu a rýchlejším nástupom kritických fenofáz
(Lewitt, 1990, Kostrej et al., 2000). Na sledovaných odrodách je možné pozorovať rozdiely
v indexe listovej pokryvnosti a taktiež aj rozdiel v čase, kedy bola u jednotlivých odrôd
dosiahnutá maximálna plocha asimilačného aparátu. Podobne sa rozdiely prejavili aj
v termíne začiatku klasenia a kvitnutia odrôd pšenice. Fenológia je považovaná za dôležitý
determinant vysokých úrod, obzvlášť termín kvitnutia, ktorý môže kladne ovplyvniť aj
efektívnosť využitia vody (Reynolds et al., 2001). V našich podmienkach sa význam posunu
fenofáz do skorších období zvyšuje, pretože v posledných rokoch klesá úhrn zimných
a jarných zrážok a častejšie sa vyskytuje jarné sucho.
Podľa Reynoldsa et al. (2001) je voda primárnym limitujúcim faktorom produkcie
pšenice letnej. Bežné spôsoby skríningu (napr. empirické šľachtenie, kde úroda na ploche je
predmetom výberu) je obtiažne a pomalé pre nepredvídateľnosť sucha a sezónnu variabilitu.
Využitie fyziologických znakov je pružnejšie, aj keď je nutné vnímať ich komplexne
v systéme a môžu byť len doplnením a urýchlením empirického šľachtiteľského programu.
Základným skríningovým znakom by mala byť produkcia zrna, ktorá je funkciou: 1.) využitia
vody plodinou, 2.) efektívnosti využitia vody a 3.) zberového indexu. Zberový index
predstavuje podiel hospodárskej úrody na celkovej úrode biomasy. Ak je voda limitujúca pre
tvorbu biomasy, udržanie zberového indexu má kritický význam.
Z hľadiska tvorby úrody je dôležité, kedy vodný stres nastupuje. Pri nástupe vodného stresu pred
kvitnutím dochádza k poklesu počtu produktívnych klasov a poklesu počtu zŕn v klase, kým
stres od kvitnutia po dozrievanie znižuje hmotnosť zŕn redukciou rýchlosti a skrátením
obdobia napĺňania zrna. Najcitlivejším úrodovým komponentom je počet zŕn v klase a je
preto predpoklad jeho využitia ako selekčného kritéria pri výbere v podmienkach sucha
(Shpiler, Blum, 1991). Denčič et al. (2000) pozorovali, že pri odrodách pšenice bol počet zŕn
na klas, hmotnosť zŕn v klase a obzvlášť úroda zrna citlivejšie na sucho, než výška rastliny
a počet kláskov v klase.
Dosiahnuté výsledky v našom pokuse zobrazujú obr. 1 – 10. Na vodný stres
indukovaný počas kvitnutia reagovali odrody pšenice letnej, forma ozimná, nasledovne: 1)
poklesom tvorby produktívnych odnoží s výnimkou odrody Pobeda, ktorá reagovala opačne;
2) väčším počtom zŕn v klase hlavného stebla oproti kontrolám (Stephens, BU-09, ostatné
odrody reagovali opačne); 3) poklesom zŕn v klase odnoží s výnimkou odrody BU-09.
Najviac zŕn v klase odnoží vytvorila odroda BU-09, tesne sledovaná odrodou Ilona; 4) pokles
HTZ hlavných stebiel, pričom najvyššiu HTZ v podmienkach stresu si udržala odroda
146