Liečivé rastliny v meniacich sa environmentálnych podmienkach

Vliv abiotických a biotických stresorů na vlastnosti rostlin 11.5.2005
Proces somatickej embryogenézy bol indukovaný predkultiváciou listových explantátov na
tekutých médiách s 1.10 -8 M 2,-D 6 hodín.
Diferenciácia rastlinných buniek je definovaná reiniciáciou bunkového delenia. Začína
v explantáte po krátkom pôsobení vysokých koncentrácií auxínov/9, 20, 35/, v našom prípade
to bolo 2,4-D. Počas dediferenciácie dochádza k ultraštrukturálnym zmenám v bunke:
zahusťuje sa cytoplazma, fragmentujú sa vakuoly (Obr. 5), zvyšuje sa nukleocytoplazmatický
pomer v bunke. Zvyšuje sa hustota a množstvo ribozómov v cytosole, objavujú sa krátke
profily endoplazmatického retikula, čo je dôkazom zvýšenej proteosyntetickej aktivity
buniek. Jadro sa zväčšuje, nukleoplazma je homogénna, dešpiralizuje sa chromatín, jadierko
je výrazné a v jeho strede sa niekedy nachádzajú elektróntransparentné oblasti (Obr. 6), ktoré
niektorí autori označujú „jadierkové vakuoly“. Povrch interfáznych jadier je zvyčajne
poprehýbaný. Zvyšuje sa počet mitochodrií a zároveň aj počet kríst, denzita matrix (Obr. 7),
a to je dôkazom zvýšenej respiračnej aktivity. Pozorovali sa dva typy mitochondrií (Obr. 8).
Prvé, klasické s priečne orientovanými kristami a druhé, s pozdĺžne orientovanými kristami,
ktoré sú charakteristické pre niektoré živočíšne bunky so zvýšenou biochemickou aktivitou.
Dochádza k zmene v štruktúre plastidov /1/, znižuje sa hrúbka bunkových stien a ich
lignifikácia.
Obr. 5: Fragmentácia centrálnej vakuoly (6400x)
Obr. 6: Jadierko s „vakuolami“(9200x)
Obr. 7: Zvýšený počet mitochondrií (6500x)
Obr. 8: Priečne a pozdĺžne usporiadanie kríst (9200x)
Tieto výsledky potvrdili viacerí autori /6, 35/.
Výsledkom dediferenciácie sú dediferencované, resp. meristematické bunky schopné delenia.
Ich delením vznikajú zhluky embryogénnych buniek. Najvyšší regeneračný potenciál
vykazovali bunky epidermy neskôr aj mezofylové bunky. Najskôr sme toto delenie pozorovali
171