LieÄÂivé rastliny v meniacich sa environmentálnych podmienkach
LieÄÂivé rastliny v meniacich sa environmentálnych podmienkach
LieÄÂivé rastliny v meniacich sa environmentálnych podmienkach
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Vliv abiotických a biotických stresorů na vlastnosti rostlin 11.5.2005<br />
z každej odrody. Pri inokulácii <strong>sa</strong> dodržiavala koncentrácia konídií 50.000 v 1 ml inokula. Po<br />
objavení prvých symptómov (10 dní po inokulácií) <strong>sa</strong> robilo vizuálne hodnotenie, pričom <strong>sa</strong><br />
individuálne hodnotil každý z odobratých klasov (14) 9 – bodovou stupnicou. Hodnotenie<br />
napadnutia bolo robené 3 krát v 5 dňových intervaloch až do fázy začiatku prirodzeného<br />
žltnutia klasov. Pre mechanický rozbor <strong>sa</strong> odobralo 10 jednotlivých klasov z každej odrody<br />
inokulovaného variantu a rovnakého roz<strong>sa</strong>hu vzoriek aj z neinfikovaného variantu. Vizuálne<br />
bol stanovený podiel fuzáriových zŕn, za ktoré <strong>sa</strong> pokladali zrná slabo vyvinuté, zakrpatené,<br />
vráskavé, pokryté bielym alebo ružovým mycéliom. Údaje o hmotnosti zrna klasu<br />
z infikovaného variantu (I) boli porovnávané s údajmi z neifikovaného variantu (K) a bola<br />
stanovená redukcia hmotnosti zrna (R) v %. Analýza mykotoxínu deoxynivalenol (DON) <strong>sa</strong><br />
robila metódou ELISA kitom (RIDASCREEN FAST DON od firmy R-Biopharm AG,<br />
Nemecko).<br />
Dosiahnuté výsledky <strong>sa</strong> štatisticky zhodnotili analýzou rozptylu programom SPSS 11.5.<br />
Výsledky a diskusia<br />
Výsledky z hodnotenia napadnutia v AUDPC, percenta fuzáriových zŕn, hmotnosť zrna klasu<br />
z kontrolného a infikovaného variantu, výpočet redukcie hmotnosti zrna klasu, koncentrácie<br />
mykotoxínu DON za roky 2003 a 2004 z 12 odrôd pšenice letnej f. ozimnej sú uvedené v tabulke (1).<br />
Pri hodnotení AUDPC a percenta fuzáriových zŕn analýzou rozptylu boli v oboch rokoch zistené<br />
štatisticky vysoko preukazné rozdiely. V oboch rokoch do skupiny odrôd s najvyššiou hodnotou<br />
AUDPC patrili Solida a Šárka. Vysoké percento fuzáriových zŕn mala za obidva roky iba odroda<br />
Solida. Nízke hodnoty AUDPC za roky 2003 a 2004 boli zistené pri odrodách Alka, Malyska a Zerda<br />
a i percento fuzáriových zŕn u týchto odrôd okrem odrody Zerda v roku 2003 bolo najnižšie. Na<br />
základe analýzy medzi hodnotami AUDPC v roku 2003 a 2004 sme zistili štatisticky nevýznamnú ale<br />
kladnú koreláciu (r=0,45). Z tabulky (1) tiež vyplýva, že v roku 2004 priemerné percento fuzáriových<br />
zŕn bolo vyššie (55,4 %) ako v roku 2003 (50,4 %) čo súviselo s veľmi priaznivými klimatickými<br />
podmienkami počas vývoja choroby v mesiaci jún (teplota 18,7 °C, RVV 78,2 %, úhrn zrážok 68,3<br />
mm). Priaznivé podmienky pre vývoj choroby na klase <strong>sa</strong> prejavili i v ďalších hodnotených znakoch<br />
ako je redukcia hmotnosti zrna z klasu a ob<strong>sa</strong>h mykotoxínu DON v zrne. V roku 2003 priemerná<br />
redukcia hmotnosti zrna z klasu bola 37,32 % a v roku 2004 55,08 %. Šíp a kol. (2002) uvádzajú<br />
priemernú redukciu hmotnosti zrna z klasu 50,58 % zistenú za 3 roky na odrodách pšenice po umelej<br />
infekcii. Najvyššia redukcia hmotnosti zrna klasu bola pri odrodách v roku 2003 Blava, Boka, Šárka<br />
a Viginta. Tieto odrody mali pomerne vysokú kumuláciu i mykotoxínu DON (Tab. 1), ale nie<br />
najvyššiu. Pri odrodách Vanda a Solida s najvyššou kumuláciou mykotoxínu DON v roku 2003 sme<br />
zistili nižšie percento redukcie hmotnosti zrna ako mali odrody Blava, Boka, Šárka a Viginta ale<br />
percento fuzáriových zŕn bolo najvyššie, čo potvrdila i analýza rozptylu. V roku 2004 bola situácia<br />
podobná, pretože odrody s najvyššou kumuláciou mykotoxínu DON Boka a Vanda mali najvyššie<br />
percento fuzáriových zŕn a v tomto prípade i najvyššiu redukciu hmotnosti zrna klasu. Odroda Šárka<br />
v roku 2004, ktorá dosiahla tiež ako odrody Vanda a Solida vysokú hodnotu AUDPC, mala ako tretia<br />
v poradí z analyzovaných odrôd najvyššiu kumuláciu mykotoxínu, ale redukcia hmotnosti zrna klasu<br />
ako i percento fuzáriových zŕn bolo v porovnaní s uvedenými odrodami podstatne nižšie. V zrnách<br />
odrody Vanda za sledované roky 2003 a 2004 bola kumulácia mykotoxínu DON najvyššia i<br />
s percentom fuzáriových zŕn. Najnižšiu kumuláciu mykotoxínu DON sme zistili pri odrode Alka.<br />
Odroda Alka zo sledovaných odrôd za roky 2003 a 2004 podľa analýzy rozptylu mala významne nízku<br />
hodnotu AUDPC a percento fuzáriových zŕn. Hmotnosť zrna z klasu v roku 2004 bolo najnižšie zo<br />
súboru analyzovaných odrôd pri odrode Alka. Niektoré odrody Solida a Viginta <strong>sa</strong> prejavili ako<br />
stabilné v kumulácii mykotoxínu DON, ale napr. odroda Boka reagovala v oboch rokoch rozdielne.<br />
Rozdielna reakcia odrôd na F. culmorum v rôznych rokoch bola potvrdená aj inými autormi<br />
(Reinbrecht et al. 1997).<br />
Pri skúmaných registrovaných odrodách v roku 2003 sme zistili, že ob<strong>sa</strong>h toxínu DON (Tab.1) je<br />
štatisticky vo významnom vzťahu s napadnutím klasov (r = 0,80**) a ešte v tesnejšej korelácií<br />
s percentom fuzáriových zŕn (r = 0,92**), čo je v súlade s inými poznatkami. Rovnako tesné vzťahy<br />
151
Change language