Liečivé rastliny v meniacich sa environmentálnych podmienkach

Vliv abiotických a biotických stresorů na vlastnosti rostlin 11.5.2005
mg kg -1 ) (prehľadne 10). Prirodzená koncentrácia Cd v rastlinách (napr. rajčiak, špenát, tabak)
sa pohybuje od 0,01 do 2,90 μg g -1 s.h (PROMOCHEM, 1998/99). Najvyššie povolené
množstvo (NPM) podľa „Potravinového kódexu SR“ je 1 μg g -1 s.h.
U rastlín sa vyvinuli obranné reakcie a stratégie tolerancie na stres vyvolaný kadmiom (9).
Tieto predstavujú imobilizáciu a exklúziu Cd 2+ , kompartmentáciu Cd 2+ mimo metabolické
procesy (uskladnenie Cd 2+ vo vakuole – vakuolárna kompartmentácia), syntézu
fytochelatínov a stresových proteínov (metalotioneíny), chelatáciu Cd 2+ organickými
kyselinami (kyselina citrónová a jablčná), aminokyselinami (histidín) a peptidmi. V prípade
rastlín produkujúcich špecifické sekundárne metabolity (liečivé rastliny) možno hovoriť
o ďalšom, aditívnom mechanizme tolerancie, keďže niektoré z nich (napr. hypericín
a pseudohyperícin u Hypericum perforatum, apigenín a kvercetín u Matricaria recutita) sú
schopné sekvestrovať Cd 2+ tvorbou chelátových komplexov, a tak zmeniť iónovú toxickú
formu kovu na nie toxickú formu komplexu (3a 7). Takto možno vysvetliť schopnosť
uvedených druhov rastlín hyperakumulovať kadmium, ktorú v r. 1998 zistili ako prví
Marquard a Schneider (11). Naše štúdium vplyvu Cd na Hypericum perforatum a Matricaria
recutita potvrdili, že obidva druhy sú hyperakumulátormi kadmia, ktoré znášajú kadmium
v koncentrácii zodpovedajúcej stredne silne kontaminovanému pôdnemu substrátu (12).
Literatúra
/1/ DUKE, J,: Medicinal Plants of the Bible. Trado-Medic Books, Buffalo, New York,1981,
pp.233.
/2/ HADAČEK, F.: Secondary metabolites as plant traits: Current assessment and future
perspectives. Crit. Rev. Plant Sci., 2002, 21:273-322.
/3/ KRÁĽOVÁ, K., MASAROVIČOVÁ, E.: Could complexes of heavy metals with
secondary metabolites induce enhanced metal tolerance of Hypercsum perforatum? Macro
and Trace Elements. 22 Workshop, September 24-25, 2004, Jena, ,Schubert Verlag, Leipzig,
2004,s.411- 416.
/4/ FALK, H., SCHMITZBERGER, W.:On the nature of „soluble“ hypericin in Hypericum
species.Monatshefte für Chemie. 1992,123:731-739.
/5/ FALK, H., MAYR, E.: Concerning bay salt and peri chelate formation of
hydroxyphenanthroperylene quinones (fringelites). Monatshefte für Chemie.
1997,128:353-360.
/6/ PALIVAN.,C.G., GESCHEIDT, G., WEINER, L., The formation of copper complexes
with hypericin in solutions: An EPR Study. J. Inorg. Biochem.,2001, 86:369-379.
/7/ KRÁĽOVÁ, K., MASAROVIČOVÁ, E., PAVLOVIČ, A.:Are secondary metabolites of
medicinbal plants responsible for tolerance to toxic metals? In:M. Habán (ed.) 3 rd ,
47