LieÃ„ÂivÃƒÂ© rastliny v meniacich sa environmentÃƒÂ¡lnych podmienkach

More documents

Recommendations

Info

Vliv abiotických a biotických stresorů na vlastnosti rostlin 11.5.2005 Summary Using of plants in phytoremediation technologies Key words – phytoremediation, glutathione, phytochelatins, plants. A dangerous resulting from a presence of heavy metals in the environment leads to developing of technological procedures that could decontaminate the environment. Number of in situ and ex situ technologies, which are more or less high cost and can totally or partially decontaminate the environment, have been developing. The most of them negatively influence the decontaminated area. On the other hand technologies, which improve visual aspects of the areas, has been developing or testing. Phytoremediation is the most progressive developing technology of this "improving" type of biotechnologies decontaminated the environment. Phytoremediation processes use of green plants for removing and accumulating of pollutants from the environment. In addition the phytoremediation uses biological, chemical and physical processes that are connected with plant growth and development. Here, the mechanisms of uptake and detoxification of toxic heavy metals by plants and using of the results obtained during the study of the detoxification plants mechanisms in phytoremediation technologies have been reviewed and discussed. Poděkování Práce byla podporována granty: GA ČR č. 524/04/P132, IGA MZLU 250061/2005 a FRVŠ 2348/F4a. Literatura /1/ FAO: (2003). /2/ SINGH, K. P., MOHAN, D., SINHA, S., DALWANI, R.: Chemospehre, 55, 227-255 (2004). /3/ SHROTRIYA, N., JOSHI, J. K., MUKHIYA, Y. K., SINGH, V. P.: Int. J. Environ. Stud., 22, 245- 248 (1984). /4/ ENDO, T., HARAGUCHI, K., CIPRIANO, F., SIMMONDS, M. P., HOTTA, Y., SAKATA, M.: Chemospehre, 54, 1653-1662 (2004). /5/ BUSINELLI, M., GIGLIOTTI, G., GIUSQUIANI, P. L.: Agrochimica, 35, 13-25 (1991). /6/ BORDAJANDI, L. R., GOMEZ, G., ABAD, E., RIVERA, J., FERNANDEZ-BASTON, M. D., BLASCO, J., GONZALEZ, M. J.: J. Agr. Food. Chem., 52, 992-1001 (2004). /7/ MORRISON, G., FATOKI, O. S., LINDER, S., LUNDEHN, C.: Water Air Soil Poll, 152, 111- 127 (2004). /8/ VACEK, J., KIZEK, R., KLEJDUS, B., HAVEL, L.: Biol. Listy, 68, (2003). /9/ ZEHNALEK, J., ADAM, V., KIZEK, R.: Listy Cukrov, 120, 222-224 (2004). /10/ ZEHNALEK, J., VACEK, J., KIZEK, R.: Listy Cukrov, 120, 220-221 (2004). /11/ ZENK, M. H.: Gene, 179, 21-30. (1996). /12/ GRILL, E., WINNACKER, E.-L., ZENK, M. H.: Science, 320, 674–676 (1985). /13/ MAITANI, T., KUBOTA, H., SATO, K., YAMADA, T.: Plant Physiol., 110, 1145–1150 (1996). /14/ COBBETT, C. S.: Curr. Opin. Plant Biol., 3, 211–216 (2000). /15/ COBBETT, C. S.: Plant Physiol., 123, 825–832 (2000). /16/ CHANEY, R. L., MALIK, M., LI, Y. M., BROWN, S. L., BREWER, E. P., ANGLE, J. S., BAKER, A. J. M.: Curr. Opin. Biotech., 8, 279-284 (1997). /17/ LASAT, M. M.: J. Environ. Qual., 31, 109–120 (2002). /18/ RASKIN, I., SMITH, R. D., SALT, D. E.: Curr. Opin. Biotech., 8, 221-226 (1997). /19/ SALT, D. E., SMITH, R. D., RASKIN, I.: Annu. Rev. Plant Physiol. Plant Mol. Biol., 49, 643– 668 (1998). /20/ CUNNINGHAM, S. D., ANDERSON, T. A., SCHWAB, A. P., HSU, F. C.: ADVANCES IN AGRONOMY, 56, 55-114 (1996). /21/ WATANABE, M. E.: ENVIRONMENTAL SCIENCE & TECHNOLOGY, 31, 182-186 (1997). /22/ VACEK, J., ADAM, V., POTĚšIL, D., KIZEK, R.: Ochrana Přírody, 60, 18-20 (2005). 341
Vliv abiotických a biotických stresorů na vlastnosti rostlin 11.5.2005 Štruktúra koreňa rastlín rodu Thlaspi vo vzťahu k senzitivite a hyperakumulácii kadmia Ivan Zelko, Alexander Lux, Kristián Czibula Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, katedra fyziológie rastlín, Mlynská dolina, B-2, 842 15, Bratislava, Slovenská republika, aassddff@post.sk Súhrn Thlaspi caerulescens a Thlaspi arvense sú blízko príbuzné druhy s odlišnými schopnosťami tolerancie a akumulácie kadmia. T. arvense je bežná burina citlivá na kadmium a T. caerulescens je známy, tolerantný druh, ktorý hyperakumuluje kadmium, zinok a nikel. Rastliny oboch porovnávaných druhov sa pestovali v hydropónii s obsahom 10 -4 M Ca(NO 3 ) 2 (-kontrola) a 10 -6 M Cd(NO 3 ) 2 .4 + 10 -4 M Ca(NO 3 ) 2 (-Cd variant). Po troch týždňoch kultivácie sa odobrali vzorky apikálnych segmentov koreňov. Štruktúra koreňa oboch druhov je veľmi podobná. Rozdiely sa pozorovali najmä vo vývine stenových modifikácii (lignifikovaných a suberinizovaných štruktúr) primárnej kôry. Kadmium spomalilo rast koreňov a vývin stenových modifikácii v primárnej kôre sa zrýchlil. Tieto štruktúry boli pri senzitívnom druhu T. arvense menej zreteľné ako u T. caerulescens. Ďalší rozdiel medzi Cd variantmi spočíval vo výraznej vakuolizácii buniek meristematickej zóny koreňa pri T. arvense. Spomínané medzidruhové rozdiely môžu priamo súvisieť s toleranciou a akumuláciou kadmia a iných ťažkých kovov. Úvod Druh peniažtek modrastý, Thlaspi caerulescens J. & C. Presl, je najznámejším hyperakumulátorom zinku, ale taktiež hyperakumuluje kadmium a nikel. Druh patrí do čeľade Brassicaceae, ktorá má medzi hyperakumulujúcimi rastlinami početné zastúpenie. Aj rod Thlaspi zahŕňa viacero hyperakumulátorov Zn a Ni (1). Pravdepodobne najlepšie preskúmaným druhom popri T. caerulescens je T. goesingense zo strednej Európy (2) a T. montanum z východu USA (3). Na územie Slovenska zasahujú dva morfologicky odlišné poddruhy Thlaspi caerulescens: subsp. caerulescens zatiaľ potvrdený len z Malých Karpát a Javorníkov a subsp. tatrense (Zapał.) Dvořáková s centrom rozšírenia v pohoriach Západných Karpát. Väčšina slovenských populácii patrí k poddruhu tatrense. Geografickou hranicou medzi oboma poddruhmi je dolný a stredný tok rieky Váh. Subsp. tatrense má na rozdiel od subsp. caerulescens celkovo robustnejší vzhľad, dlhší strapec kvetov a plodov, väčší počet listov a šešuliek. Obidva poddruhy sú morfologicky dosť variabilné, na územiach, kde hraničia ich areály, sa môžu vyskytovať prechodné populácie (4). Tento druh sa vyznačuje vysokou mierou zjavne nekorelujúcej variability v úrovni a špecificite akumulácie, transportu a tolerancie kovov, ktorá je medzi jednotlivými populáciami T. caerulescens rozdielna (5, 6, 7, 8). Je známych veľa populácií Thlaspi caerulescens, ale iba niekoľko sa bežne používa na štúdium príjmu, transportu a tolerancie kovov. Populácie poddruhu tatrense, ktorý sme si použili ako materiál v tejto práci, je z hľadiska príjmu, transportu a tolerancie kovov prakticky nepreskúmaný. Cieľom tejto štúdie je opísať stavbu koreňa T. caerulescens a porovnať ju so stavbou T. arvense – senzitívneho, neakumulujúceho, avšak príbuzného druhu. 342
Page 4 and 5:
Vliv abiotických a biotických str
Page 6 and 7:
Page 8 and 9:
Page 10 and 11:
Page 12 and 13:
Page 14 and 15:
Page 16 and 17:
Page 18 and 19:
Page 20 and 21:
Page 22 and 23:
Page 24 and 25:
Page 26 and 27:
Page 28 and 29:
Page 30 and 31:
Page 32 and 33:
Page 34 and 35:
Page 36 and 37:
Page 38 and 39:
Page 40 and 41:
Page 42 and 43:
Page 44 and 45:
Page 46 and 47:
Page 48 and 49:
Page 50 and 51:
Page 52 and 53:
Page 54 and 55:
Page 56 and 57:
Page 58 and 59:
Page 60 and 61:
Page 62 and 63:
Page 64 and 65:
Page 66 and 67:
Page 68 and 69:
Page 70 and 71:
150 Vliv abiotických a biotických
Page 72 and 73:
Page 74 and 75:
Page 76 and 77:
Page 78 and 79:
Page 80 and 81:
Page 82 and 83:
Page 84 and 85:
Page 86 and 87:
Page 88 and 89:
Page 90 and 91:
Page 92 and 93:
Page 94 and 95:
Page 96 and 97:
Page 98 and 99:
Page 100 and 101:
Page 102 and 103:
Page 104 and 105:
Page 106 and 107:
Page 108 and 109:
Page 110 and 111:
Page 112 and 113:
Page 114 and 115:
Page 116 and 117:
Page 118 and 119:
Page 120 and 121:
Page 122 and 123:
Page 124 and 125:
Page 126 and 127:
Page 128 and 129:
Page 130 and 131:
Page 132 and 133:
Page 134 and 135:
Page 136 and 137:
Page 138 and 139:
Page 140 and 141:
Page 142 and 143:
Page 144 and 145:
Page 146 and 147:
Page 148 and 149:
Page 150 and 151:
Page 152 and 153:
Page 154 and 155:
Page 156 and 157:
Page 158 and 159:
Page 160 and 161:
Page 162 and 163:
Page 164 and 165:
Page 166 and 167:
Page 168 and 169:
Page 170 and 171:
Page 172 and 173:
Page 174 and 175:
Page 176 and 177:
Page 178 and 179:
Page 180 and 181:
1 2 3 4 5 6 7 1 2 3 4 5 6 7 1 2 3 4
Page 182 and 183:
Page 184 and 185:
Page 186 and 187:
Vliv biotických a abiotických str
Page 188 and 189:
Page 190 and 191:
Page 192 and 193:
Page 194 and 195:
Page 196 and 197:
Page 198 and 199:
Page 200 and 201:
Page 202 and 203:
Page 204 and 205:
Page 206 and 207:
Page 208 and 209:
Page 210 and 211:
Page 212 and 213:
Page 214 and 215:
Page 216 and 217:
Page 218 and 219:
Page 220 and 221:
Page 222 and 223:
Page 224 and 225:
Page 226 and 227:
Page 228 and 229:
Page 230 and 231:
Page 232 and 233:
Page 234 and 235:
Page 236 and 237:
Page 238 and 239:
Page 240 and 241:
Page 242 and 243:
Page 244 and 245:
Page 246 and 247:
Page 248 and 249:
Page 250 and 251:
Page 252 and 253:
Page 254 and 255:
Page 256 and 257:
Page 258 and 259:
Page 260 and 261:
Page 262 and 263:
Page 264 and 265:
Page 266 and 267:
Page 268 and 269:
Page 270 and 271:
Page 272 and 273:
Page 274 and 275:
Page 276 and 277:
Page 278 and 279:
Page 280 and 281:
Page 282 and 283:
Page 284 and 285:
Page 286 and 287:
Page 288 and 289:
Page 290 and 291: Vliv biotických a abiotických str
Page 318 and 319: Vliv abiotických a biotických str
Page 382: Vliv abiotických a biotických str
show all

LieÃ„ÂivÃƒÂ© rastliny v meniacich sa environmentÃƒÂ¡lnych podmienkach

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

LieÃ„ÂivÃƒÂ© rastliny v meniacich sa environmentÃƒÂ¡lnych podmienkach