Liečivé rastliny v meniacich sa environmentálnych podmienkach

Vliv abiotických a biotických stresorů na vlastnosti rostlin 11.5.2005
aplikovanou koncentráciou (Obr. 1A, B). V prípade nadzemnej časti rastlín sa negatívny účinok Cd
prejavil znížením suchej hmotnosti, a to vo vývinovom štádiu prvého páru asimilačných listov od
0,7 ± 0,42 do 8,2 ± 0,77 mg, čo bol pokles o 5,5 až 64,1 %, pre štádium prvého trojlistu od 14,4 ±
9,31 do 61,8 ± 1,42 mg, čo bol pokles o 12,2 až 52,2 % oproti kontrole. U ošetrených rastlín sa ako
dôsledok pôsobenia Cd objavila aj chloróza listov, vo vyšších koncentračných dávkach dochádzalo
k usychaniu a opadu listov, ako to zistili aj /9/. Podobný pokles suchej hmotnosti sa stanovil aj
u koreňov, v skoršom štádiu sa suchá hmotnosť znížila od 0,2 ± 0,24 do 1,7 ± 0,24 mg, čo bol
pokles o 7,4 až 63,0 %, v neskoršom štádiu inhibícia predstavovala 6,2 ± 0,52 až 9,1 ± 1,36 mg, čo
bol pokles o 22,5 až 33,5 % oproti kontrole. Hillova reakcia, ktorou sa merala aktivita chloroplastov
predstavuje modelovú reakciu, charakterizujúcu fotosystém PSII sledovaného druhu. Zistilo sa /10/,
že použitím izolovaných chloroplastov po pridaní umelého akceptora elektrónov do prostredia
a následnej svetelnej expozícii je možné sledovať primárne procesy fotosyntézy spojené
s rozkladom vody, pričom nastáva redukcia použitého umelého akceptora elektrónov, ktorú možno
sledovať spektrofotometricky. Na tomto princípe bol sledovaný aj inhibičný vplyv kadmia.
V podmienkach in vivo sa dosiahla 50 %-ná inhibícia aktivity v sledovaných vývinových štádiách
v 20 a 26 μmol.l -1 , v systéme in vitro 240 a 2008 μmol.l -1 , z čoho vyplýva vyššia citlivosť
chloroplastov v podmienkach in vivo, podobne, ako zistili aj /5/ v chloroplastoch izolovaných
z kukurice Zea mays L.
Toxický vplyv Cd na rastliny v závislosti od vývinového štádia sa prejavil aj v obsahu
celkového chlorofylu (a + b). So zvyšujúcou sa koncentráciou Cd dochádzalo k znižovaniu obsahu
chlorofylu v oboch prípadoch, pričom výraznejšia inhibícia nastala u rastlín v skoršom vývinovom
štádiu (Tab. 1). Podobné výsledky dosiahli aj /11/ pri štúdiu obsahu pigmentov.
Obsah kadmia sa stanovil ako v nadzemných častiach rastlín, tak aj v koreňoch. U vekovo
starších rastlín sa v koreňoch akumulovalo až 100-násobne väčšie množstvo Cd ako vo výhonkoch,
čo je množstvo približne rovnaké, ako bolo zistené v koreňoch vekovo mladších rastlín. Nakoľko
väčšina Cd sa u fazule mungo akumulovalo do koreňa, nie do nadzemných častí, nie je možné tento
druh zaradiť do kategórie rastlín tzv. hyperakumulátorov /12/. Obsah kovu v jednotlivých častiach
rastlín je uvedený v Tabuľke 2.
364