VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

MIROSLAV DUDOK
V novej Petržalke nevznikla prešpuráčtina, napriek tomu, že je to suburbium inklinujúce
k centru, ani zemplínčina, liptovčina a pod. Ani v Bratislave sa v plnej
šírke neudržala prešporáčtina. Vznikla a vzniká bratislavčina. Jazyk mesta zohral
(a zohráva) dezintegračnú úlohu v pôvodných nárečiach aj v štandardnom
jazyku. Na druhej strane zohral a zohráva aj integračnú úlohu (všimni si povojnovú
jazykovú situáciu napr. Košíc). Západný typ mesta je i akýmsi spontánnym
korigentom regulovaného jazyka. Slovenské mesto hlavne v poslednom desaťročí
tiež preberá takúto funkciu; silnejú vnútorné, samoregulujúce jazykové procesy
a slabnú vonkajšie zásahy do jazyka.
Jazyková inakosť mesta sa po čase nivelizuje a globalizuje. Jeho vnútorné
zóny sa zároveň inovujú a dotvárajú. Mestská reč je budúcnosťou jazyka. A je
generolektickým artefaktom, tvorivým činom. Prečo sa potom tomuto jazyku
venovala a venuje neadekvátna pozornosť? Medzi iným aj preto, že sa ešte vždy
nestanovili jednotné teoretické, metodologické a technické prístupy a postupy na
komplexné uchopenie jazykového mestského idiómu. Dnes v našej spoločnosti,
a je to tak aj vo väčšine iných európskych a vo vyvinutých zámorských krajinách,
v meste žije, pracuje, komunikuje, a teda jazykovo existuje, okolo 70 %
celkovej populácie. A my ešte vždy málo vieme, ako sa v mestách rozpráva.
Príliš dlho panoval predsudok, že mestský jazyk je chorý, nesprávny, pokazený.
V skutočnosti je to, podobne ako jazyk vôbec, veľmi ohybný, pružný, prispôsobivý,
tvorivý, tolerantný, inteligentný, citlivý, živý organizmus. A bez intelektuálneho
a citového angažovania tieto hodnoty v ňom nemožno objaviť vo
vedomí súčastníka – nezviditeľňujú sa.
Na základe vyloženého by sme mohli uzavrieť takto: V meste funguje viacero
jazykových podôb. Na výzor sociolingvistickej mapy mesta pôsobí viacero
činiteľov, ktoré sa menia v čase. Sem patrí okrem premenlivého sociálneho substrátu
(pohyby v pracovnej sfére, politické pohyby atď.), podmienok, ktoré pôsobia
na zmenu komunikačných prostriedkov (napr. nové informačné prostriedky
a pod.) predovšetkým jazyk (jazyky) a jazykové zázemie, nárečové pozadie,
infraštruktúrna ústrojnosť mesta a socializácia jazykovej kompetencie (porov.
Pupovac, 1991). Keďže ide o jazyk, dôležité je to, či ide o variantnú alebo jednotnú
konfiguráciu, či spoločnosť voči tomu prejavuje kladný postoj, keďže ide
o viacjazyčnosť, treba určiť typ a charakter viacjazyčnosti (napr. Montreal na
jednej strane a New York na druhej strane). Keď ide o nárečové pozadie, treba
vidieť, či má mesto jednotný nárečový základ alebo ide o kombinovanie a miešanie
nárečí. Ktoré komunikačné roviny a jazykové podoby sa v meste realizujú,
závisí od pracovnej, sociálnej, urbánnej usporiadanosti mesta a z toho potom
100