VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

URBANIZÁCIA DIALEKTU
k vyššej kvalite. Exponentom súčasného konvergentného vývinu v nárečiach,
ktorý nachádza svoj odraz aj v mestskej reči, je nepochybne vplyv ostatných variet
národného jazyka. Komunikačná kompetencia nárečí, ktoré v súčasnosti
sčasti strácajú sociálnu bázu (reštrukturácia sociolingvistického archisystému jazyka
stavia do pozície dominujúcej variety spisovný jazyk; porov. Ripka, 1994,
s. 200), vo všeobecnosti závisí najmä od úrovne rozvoja jeho vnútornej štruktúry,
od sociálnych faktorov, historickej epochy komunikačnej sféry, počtu používateľov
nárečia a od iných okolností spolupôsobiacich pri konkrétnom komunikačnom
akte. V mestách nárečie nestačí plniť všetky potrebné funkcie; niektoré
komunikačné priestory „ovládli“ iné (funkčne kompetentnejšie) existenčné formy
(variety) národného jazyka.
4.1. Pri dlhoročných terénnych výskumoch na západnom Slovensku sme
mali možnosť študovať jazykovú situáciu aj vo viacerých západoslovenských
(do makroareálu západoslovenských nárečí prislúchajúcich) mestách, a to najmä
v Trenčíne. Charakterizuje ju stála interferencia jazykových prostriedkov. Pri
priemerných komunikačných aktoch sa najčastejšie používa bežný hovorený jazyk,
ktorý je útvarovo nevyhranený, zmiešaný. Niektoré používané výrazové
prostriedky nemajú nijaký formálny znak, ktorý by vymedzoval ich príslušnosť
k niektorej z variet národného jazyka. V zásade môže hovoriaci vyberať vždy
z prostriedkov nespisovných (najmä z teritoriálnych nárečí) alebo zo spisovných.
4.2. Na ilustráciu chceme uviesť len niekoľko syntaktických javov, typických
pre mestskú reč Trenčína i okolité dolnotrenčianske nárečia. Aj tieto výskumy
totiž dokazujú, že v nárečovej syntaxi všeobecne sa málokedy prejavujú
prísne územne lokalizované a podmienené javy, a preto má mnohé črty spoločné
s akoukoľvek hovorenou podobou jazyka. (Aj túto skutočnosť by mali mať na
zreteli bádatelia pri sociolingvisticky orientovaných výskumoch mestskej reči.)
Tak možno charakterizovať improvizovanosť prejavujúcu sa v nepevnej organizácii
vety, využívanie intonácie a vetného prízvuku na aktuálne vetné členenie,
odlišné princípy slovosledu, zvýšenú mieru expresivity a citovej angažovanosti
a pod. Všetky tieto javy sa neobmedzujú iba na nárečie (hoci v ňom je ich postať),
a preto nie je možné exaktne stanoviť mieru ich „nárečovosti“. Sú typické
aj pre mestskú reč Trenčína a celú súčasnú jazykovú situáciu v západoslovenskej
oblasti. Ide o isté interdialektové javy takého typu, ako je napr. fonologické využívanie
kvantity.
4.3. V nahrávkach prejavov obyvateľov Trenčína sa vyskytovalo aj porušovanie
myšlienkových vzťahov, kríženie vetných väzieb, vybočenie z vetnej
väzby či tautologické opakovanie tých istých skutočností. Zaznamenali sme aj
91