VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

S O C I O L I N G U I S T I C A S L O V A C A 5
JAZYK MESTA ŽILINY
V 15. – 16. STOROČÍ
Rudolf Kuchar
Jazyk mesta a existencia mestskej reči v minulosti má svoje špecifiká. Je
zrejmé, že bol celkovo iný ako jazyk nárečia, resp. nárečových celkov. Poznačený
bol napr. cudzími, resp. kultúrnymi slovami, viac sa internacionalizoval, prejavovali
sa v ňom viaceré odborné termíny a pod. Pretože skúmanie vývinu
mestskej reči v minulosti sťažuje časová vzdialenosť, je zrejmé, že treba brať do
úvahy aj iné aspekty.
Výskum mestskej reči (jazyka) z historického aspektu si vyžaduje posúdenie
stavu a pomeru síl jednotlivých skupín obyvateľov žijúcich v skúmanej oblasti
(meste), ich právne a sociálne postavenie (1.). Dôležité je aj poznanie stavu
jazyka na historickej osi času – rovine v príslušnom regióne (2.).
Venujme preto pozornosť z týchto dvoch aspektov mestu Žiline a jej reči 1 .
1. Najprv niečo z histórie tohto mesta. Mesto Žilina patrilo oddávna medzi
mestá s výsadami, nebolo teda slobodným kráľovským mestom (Marsina, 1984,
s. 21), hoci sa o také postavenie počas svojho jestvovania neustále usilovalo
(Marsina, ibid. s. 20). Jej obyvateľmi boli od začiatku jej zriadenia Nemci a Slováci
ako formálnoprávne rovnoprávni členovia s tým, že väčšinu obyvateľov Žiliny
tvorili Slováci. Vedúce postavenie z aspektu majetnosti mali však Nemci,
ktorí mali dlhý čas správu mesta vo svojich rukách. Slováci patrili medzi sociálne
nižšie vrstvy, z ktorých mnohí sa dostávali medzi sociálne vyššie vrstvy (potom
plnili i funkcie boženíkov a pisárov). Takéto delenie spoločnosti mesta sa
prejavovalo v bežnej každodennej komunikácii jej obyvateľov. Komunikácia,
dorozumievanie obyvateľov mesta Žiliny v minulosti (v pol. 15. a 16. storočia)
sa uskutočňovalo s jazykovými prvkami 2 , ktoré fungovali v blízkom slovenskom
regionálnom areáli dialektov. Tento areál blízkych dialektov vytváral a bol, najpravdepodobnejšie,
základom mestskej reči v Žiline. Na domáce jazykové pros-
1 Na tento problém v istej súvislosti upozornil už V. Blanár (1964), ale ho, ako sám hovorí,
nerieši. 2 O prvkoch a črtách pri dorozumievaní v mestách pozri porov. J. Horeckého (1988, najmä
s. 110). Poslúžila nám ako východisko na sledovanie utvárania sa osobitnej formy reči v rámci
mesta.