VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

SLAVOMÍR ONDREJOVIČ
Stand der slavischen Stadtsprachenforschung (1986), lebo sa týka výskumu
mestských jazykov v slavistickom priestore. No aj z dejín našej jazykovedy treba
pripomenúť významnú výskumnú akciu, na slovenské pomery určite aj unikátnu,
ktorú na začiatku 60. rokov organizačne pripravilo Združenie slovenských
jazykovedcov pod vedením nezabudnuteľného E. Paulinyho. Šlo o projekt
známy pod názvom Výskum hovorenej podoby spisovnej slovenčiny, ktorý bol
orientovaný na výskum jazyka miest. Bola to skutočne dobre pripravená akcia
s jasne vymedzenými cieľmi a metódami. Ambíciou organizátorov bolo preskúmať
jazykový obraz 100 slovenských miest so zapojením 1000 respondentov
s cieľom zistiť a) v akom rozsahu, v akej funkcii a ako sa používa spisovný jazyk,
b) aký je tento spisovný jazyk v celospoločenskom styku v príslušnej oblasti
a v príslušnej spoločenskej vrstve, aký je jeho vzťah k nárečiam, c) ktoré sú
najprogresívnejšie prvky spisovného jazyka, d) ktoré prvky spisovného jazyka
sú najmenej progresívne, e) ktoré sú najpevnejšie prvky miestnych nárečí a napokon
f) ako na hovorenú slovenčinu vplýva čeština.
Napriek tomu, že tento nesporne významný sociolingvisticky orientovaný výskum
niektorí účastníci pochopili ako klasický dialektologický výskum, skúmajúc
neraz jazyk príslušného mesta ako homogénny útvar, zachytil sa do značnej
miery skutočný stav jazyka v jednotlivých mestách a regiónoch. Ako sme už aj
pri iných príležitostiach ukázali, skutočne nie všetci účastníci výskumu boli naň
pripravení aj psychologicky. Záver o nepripravenosti istej časti slovenskej jazykovedy
odvodzujeme najmä z faktu, že niektorí bezprostrední účastníci výskumu
považovali za potrebné upozorniť na možnosť zneužitia jeho výsledkov, t. j.
vlastne na riziká poznávania a poznania skutočného stavu v používaní jazyka.
A niet sa ani čo čudovať, že získané výskumné výsledky sa stali tak trochu tabu.
Potvrdzuje to aj skutočnosť, že v r. 1972 vyšiel síce dvojdielny cyklostylovaný
(čím akoby ani nebol určený pre verejnosť) zborník zachytávajúci príspevky
z konferencie pod názvom Hovorená podoba spisovnej slovenčiny, ale kazety
s nahrávkami mestských textov doteraz ležia v archíve Združenia slovenských
jazykovedcov (dnes už premenovaného na Slovenskú jazykovednú spoločnosť
pri SAV). Akoby sa nad nimi zavrela voda. Až na výnimky nikomu nechýbajú.
Tieto materiály doteraz čakajú na svoje odkliatie.
Výsledky inej unikátnej akcie slovenskej jazykovedy, orientovanej takisto
celoplošne, naproti tomu našli svoje spracovanie v štvordielnom Atlase slovenského
jazyka (1967–1981). Bol to dialektologický projekt, v rámci ktorého sa od
r. 1947 spracovalo 2559 obcí Slovenska. No v súvislosti s týmto atlasom treba
pripomenúť problém, na ktorý už poukázal Ľ. Ďurovič vo svojej štúdii Atlas slo-
16