VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

S O C I O L I N G U I S T I C A S L O V A C A 5
SOCIÁLNA KOMUNIKATÍVNOSŤ
MESTSKÉHO PRIESTORU
Ľubomír Falťan
Bezpochyby každému z nás sa v živote stalo, že sa ocitol v cudzom meste,
kde sa snažil hrať istú hru, ako sa bez cudzej pomoci dostane na miesto určenia
orientáciou v priestore, reagujúc na znaky, ktorými sa mestský priestor vyznačuje
a ktoré sa niekedy ľahko, ale niekedy i ťažšie dešifrujú. V takejto situácii
dochádza ku komunikácii medzi jednotlivcom a mestským priestorom, keď sa
jednotlivec snaží dešifrovať, čo mu tento priestor naznačuje, to, aké signály k nemu
vysiela, čo mu hovorí. Pritom to nemusí byť len určitý priestorový celok –
mesto, jeho časti, ale i jednotlivé objekty, ich architektúra, fasády, „informačný
šat“, umelecké artefakty, malá architektúra, priestory zelene a parkov atď., ale aj
spoločenstvo ľudí, ktorí sa v danom priestore pohybujú. To všetko istým neverbálnym
spôsobom komunikuje s užívateľom mestského priestoru.
Prečo vlastne tomu priestoru niekedy viac a niekedy menej rozumieme?
Začnime od triviálneho konštatovania – mesto je výtvor človeka, resp. komunity,
ktorá ho tvorí či tvorila v priebehu jeho histórie. Každá naň niečo viac či
menej kontinuálne nakladala, navrstvovala jeho podobu. Vytvárala sa určitá fyzická
(v zmysle materiálno-priestorových štruktúr, rovnako ako aj v určitom
zmysle ľudských potenciálov) a duchovná previazanosť v čase, a to napriek dynamike
civilizačných zmien, zasahujúcich do života a podoby mesta. Pritom
mesto je vždy osadené v určitom širšom sociálno-kultúrnom priestore, tvorenom
príslušnosťou k spoločenstvu či spoločenstvám s jeho štátnymi útvarmi, vyznávanými
ideológiami, dominujúcimi hodnotovými i estetickými orientáciami.
Rovnako tvorca mesta, ako aj jeho podstatná časť užívateľov sa v tomto sociálno-kultúrnom
priestore pohybuje, „nasáva“ jeho hodnoty od narodenia až do
smrti. Ovplyvňuje to jeho sociálne aktivity, formy a podoby jeho správania,
včítane vzťahu k priestoru, k jeho formovaniu i užívaniu. Vďaka tomu je jednotlivec
schopný „dešifrovať“ informáciu, ktorá je „zakódovaná“ tak v jednotlivých
objektoch, ako aj v hmotno-priestorových celkoch vytvorených človekom – či už
je to mesto, alebo jeho štvrte, námestia a ulice. Jednotlivé architektonické slohy
z minulosti, charakterizujúce napr. európsku kultúru, ktoré mali svoje regionálne
modifikácie, vyznačovali hranice dosahu a pôsobnosti jednotlivých subkultúr
56