VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

RUDOLF KUCHAR
triedky od príchodu reč vplývala hostí (Nemcov), čím sa spätne obohacovali alebo
aj spestrovali výrazové prostriedky Žilinčanov 3 a okolitých nárečí. Dôležitú úlohu
tu zohrala aj úroveň vzdelanostná mestského obyvateľstva a jej vplyv na nižšie
sociálne vrstvy.
Mesto Žilinu s jej nárečiami možno v skúmanom začleniť období do areálu
severných západoslovenských nárečí. Migrácia obyvateľstva a činnosť
obchodná
jej obyvateľov sa podstatnou mierou podieľala na formovaní mestského jazykového
útvaru s istým úzom, mestskej reči. V mestskej reči Žiliny možno preto po-
(sledovať) niekoľko rovín. V nich môžeme zistiť charakteristické črty,
zorovať
ktorými sa odlišoval jazyk obyvateľov mesta Žiliny od jazyka obyvateľov okolitých
dialektných skupín.
Pre nárečia žilinského okolia (aj jazyka Žiliny) skúmaného aspoň
obdobia
v skratke uviesť môžeme niekoľko typických hláskoslovných a tvaroslovných
prvkov. Sú nimi:
a) cekanie a dzekanie: gace, pac, svacic, kadzic,...;
b) neexistencia zmeny šč skupiny na št; resp. zachovávanie typického jazykového
prvku zpslov. nárečí: ščascie, ščasní, ešče, Ščefán...;
c) zachovanie slabičného ł (po labiálach): vlk, vlna, plní, ale v iných postaveniach:
dužoba, tustí,...;
d) particípium l-ové: chcel, robel, prišiel, zedel;
e) vzťažné zámeno s podobou kerí: ňiekerí, kerí, kerísi.
Jazyk obyvateľov mesta Žiliny bol teda poznačený, ako sme uviedli, uvedenými
jazykovými prvkami. Bol však súčasne iný nielen tým, ale aj lexikou
a rozličnými vetnými konštrukciami. Zdalo by sa, že uvedené konštatácie sú len
v rovine teoretickej. Ukážeme, že je to ináč, že uvedené tézy sa dajú aj skonkre-
Veď tizovať. napr. výskum v oblasti niektorých našich písomných pamiatok nás
presviedča o tom, že práve ich isté výpovedné pasáže, časti nám poskytujú materiál
na sledovanie uvedenej problematiky. Takou písomnosťou je napr. ŽK
s prekladom Mp (a) a zápismi pred mestskou radou Žiliny (b) a zápisy testamentov
žilinských obyvateľov (c).
V textoch tohto typu sa často stretáme s takými kontextami, v ktorých sa
zachytila autenticky vyslovená väčšia alebo časť menšia výpovede. Takáto vý-
nám poskytuje informácie o existencii a stave mestskej reči, istého územpoveďného
mestského celku.
3
Tento jazykový vývin v mestskom prostredí potom spätne pôsobil na okolité nárečia vo viacerých
jazykových plánoch.
134