VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

PAVOL ODALOŠ
1. Robotníci používajú novú domácu a cudzie prevzatú lexiku diferencovaným
spôsobom. Väčšia časť respondentov frekventovanejšie používa domácu
zaužívanú lexiku ako nové domáce a prevzaté cudzie pomenovania. Menšia časť
respondentov zase favorizuje prevzaté cudzie pred domácimi pomenovania.
2. Domáce a cudzie jazykové prostriedky si konkurujú pri dorozumievaní.
Cudzie, resp. prevzaté lexémy – ako sme už naznačili – nevytláčajú domáce prvky
z komunikácie, ale s nimi koexistujú na platforme konkurovania.
3. Využívanie prevzatých cudzích jazykových prostriedkov neznamená
znejasňovanie zrozumiteľnosti dorozumievania a vytváranie komunikačných bariér,
pretože význam cudzích prevzatých jazykových prostriedkov je známy.
4. Fungovanie pomenovaní zreteľne ovplyvňuje vek: Respondenti z vekových
skupín 19 – 23 rokov a 24 – 35 rokov majú tendenciu zreteľne uprednostňovať
nové slová a prevzaté cudzie slová v porovnaní so všeobecným priemerom
vypočítaným zo sumárnych výsledkov.
Respondenti z vekových skupín 36 – 49 rokov a 50 – 60 rokov majú tendenciu
ešte výraznejšie uprednostňovať domácu lexiku pred novými pomenovaniami,
resp. prevzatými cudzími slovami v porovnaní so všeobecným priemerom
vypočítaným zo sumárnych výsledkov.
5. Z ostatných sociálnych údajov determinuje používanie jazykových prostriedkov
vek a pohlavie. Respondenti so základným vzdelaním a respondenti
ženského pohlavia prejavujú tendenciu zreteľnejšie uprednostňovať domácu zaužívanú
lexiku v porovnaní so všeobecným priemerom vypočítaným zo sumárnych
výsledkov.
6. Zmeny v lexike slovenčiny neobmedzujú vyjadrovacie možnosti slovenského
jazyka, pretože priberaním nových slov sa vyjadrovacie možnosti jazyka
práve rozširujú aj v sociálnej skupine robotníkov, ktorá je však jazykovo tradičná
a lingvisticky konzervatívna globálnym uprednostňovaním domácej lexiky.
224
Literatúra
Krátky slovník slovenského jazyka. 3. doplnené a prepracované vyd. Bratislava, Veda 1997.
944 s.