VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

VLADIMÍR PATRÁŠ
podporuje efektívnosť propagácie. Internetovský variant je pohodlne prístupný
pre adresátov s primeraným koncovým zariadením (osobným počítačom);
zároveň však nie je zabezpečené masové rozšírenie propagovaného obsahu či
zámeru, pretože príjem a spracovanie inzercie je obvykle záležitosťou jednotlivca
sediaceho pri osobnom počítači.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že jazyk, štýl a kompozícia
rozšírenejšej, prístupnejšej tlačenej verzie sa len nevýrazne odlišuje od elektronickej
podoby. Aj na obrazovke počítača sa totiž výhodne využívajú viaceré
všeobecne platné zásady charakteristické pre písaný/tlačený text poverený napr.
publicistickými úlohami. Internetovské propagačné texty zverejňované na domovských
stránkach firiem ako textové modely rešpektujú základné požiadavky
písomnosti, verejnosti, oficiálnosti, pripravenosti a – isteže, diskusne – aj monologickosti
(o konfigurácii piatich dvojíc neverbálnych vlastností v textových
modeloch pozri Findra, c. d., s. 100 a n.).
Aj elektronická podoba propagačných textov v základných kontúrach
odráža napätie medzi vecnosťou (je charakteristická pre texty patriace k objektívnemu,
napr. náučnému alebo administratívnemu jazykovému štýlu) a expresivitou,
príp. emocionálnosťou (je príznačná pre texty patriace k subjektívnemu,
napr. umeleckému jazykovému štýlu); o dichotómii vecnosti a expresivity, príp.
emocionálnosti v propagačných textoch pozri napr. Tvrdoň, 1996.
Osobitosti internetovských komerčných stránok ostrejšie vystupujú do popredia
pri posudzovaní technicko-komunikačných podmienok. Domovská stránka
je taktiež „formálne a významovo neuzavretý prehovor, lebo ide o zložku
vyššieho textového celku / komplexu replík“ (Findra, 1997, s. 260). Používateľ
z úvodnej stránky obvykle preniká do elektronickej siete prostredníctvom tzv.
linku – podčiarknutej pasáže, t. j. možnosti vstúpiť do hypertextu na žiaducom
mieste – a pomocou grafického zariadenia (symbolu ukazováka) sa do želanej
pozície jednoducho „vloží“, individuálne si voliac svoje kroky a vlastný postup.
Takto sa s aktívnou spoluúčasťou používateľa vytvára osobitá priestorovo vetvená
textová štruktúra nie nepodobná encyklopedickému modelu. Má atribúty
publicistického žánru, ale pod vplyvom individuálne volenej elektronickej úpravy
sa jej podobnosť s patričným žánrovým modelom (v tomto prípade inzerátom)
zastiera. [Možno sa prikloniť k názoru o Internete ako o „inherentne demokratickom
mieste ... v najradikálnejšom zmysle slova“ (Hvorecký, c. d., s. 45); na
druhej strane však doposiaľ neprílišná dostupnosť elektronicky tvorených a šírených
informácií pre širšie vrstvy obyvateľstva predstavuje istú formu diskriminácie,
resp. cenzúry (Šušol, c. d., s. 38).]
246