VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

SÚKROMNÁ POŠTOVÁ SCHRÁNKA AKO „OTVORENÝ“ KOMUNIKAČNÝ PRIESTOR
klamné materiály. U nás sa podľa predbežných poznatkov takéto usmernenie
využíva len sporadicky, či už zato, že ľudia sú za „osobný prísun reklamy“
vlastne vďační, či zato, že jej odmietanie, ak by im oň aj šlo, považujú za nie
celkom štandardné, resp. vhodné. Pri inom type nevyžiadanej pošty, pri lokálnych
nereklamných periodikách, je zaujímavá otázka (na ktorú zatiaľ neviem
odpoveď), či majú tiež v iných spoločenstvách paralely.
Na potenciálnu otázku, čo vlastne môže našej konferencii priniesť táto téma,
dalo by sa odpovedať asi tak, že pozornosť venovaná zmenenej komunikačnej
situácii súkromnej poštovej schránky (t. j. „nás“ ako vlastníkov súkromných
poštových schránok) nepomôže síce veľmi na ceste k uchopeniu jazyka mesta
ako „mestského jazyka“ v zmysle jazyka jeho bežnej hovorenej komunikácie,
odhaľuje však istý priestor špecifického nárastu písanej komunikácie, a to zväčša,
resp. často komunikácie lokálneho určenia a lokálneho charakteru, pričom
môže byť zaujímavé, „akým jazykom“ je táto komunikácia realizovaná, napr. aj do
akej miery, či v akom smere sa spomínaná lokálnosť prejavuje jazykovo.
Ako istý vstup do problematiky možno načrtnúť realitu dnešnej poštovej
schránky domácnosti bratislavského petržalského sídliska. Je to schránka do istej
miery „výlučná“, keďže pri Petržalke nejde o sídlisko takpovediac len jedno
medzi mnohými, ale o slovenské mestské sídlisko s mnohými naj – sídlisko
hlavného mesta s obyvateľmi prisťahovanými „zo všetkých kútov“ Slovenska,
sídlisko na hranici troch štátov (resp. na hranici s dvoma štátmi), sídlisko s najväčším
počtom obyvateľov (okolo 130 000) – na jednej strane s nízkym vekovým
priemerom (32,5 roka) a súčasne najvyšším priemerným vzdelaním, na druhej
s najvyššími priemernými príjmami, na tretej povedzme s najväčšou hrozbou
pocitov odcudzenia či drogových závislostí. Každé z týchto a iných ďalších
„naj“ nejakým spôsobom vznikovo ovplyvňuje, provokuje niektorú zo stránok
spomínanej zmeny schránkovej každodennosti.
Ak by sme na zmenenú situáciu súkromnej poštovej schránky pozerali
z pohľadu zmien celkovej komunikačnej situácie a jej jednotlivých zložiek (porov.
napr. Kořenský et al., 1979) možno ju názorne uchopiť napr. cez prizmu
zmeny rolových charakteristík adresáta komunikátov, vlastníka poštovej schránky
– oproti tradičným rolám adresáta epištolárnej komunikácie (kde mohlo a stále
môže ísť o rolu rodiča, súrodenca, starého rodiča, priateľa, to všetko aj v plurálovej
podobe, rolu manžela či inak blízkeho človeka a pod.), reklamné texty
rozličného charakteru priraďujú adresátovi rolu potenciálneho zákazníka a rozličné
lokálne periodiká okrem iného aj špecifickú rolu občana, v našom prípade
občana mestského sídliska, mesta, t. j. občana – mešťana.
253