VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

PAVOL ŽIGO
1982, s. 6). Táto inštitučná forma kultivovania reči vychádzala zo vtedajšej prirodzenej
sociálnej diferenciácie mesta, ktorú ovplyvnil aj rozvoj a koncentrácia
štátnej správy a zriaďovanie štátnych i cirkevných inštitúcií práve v mestách.
S týmto procesom súvisel významný fenomén ovplyvňujúci a stimulujúci rozvoj
jazyka – organizácia vzdelávacích inštitúcií. Pre štátnu správu i cirkev bola neodmysliteľnou
súčasťou spoľahlivého fungovania nižšia honorácia a kňazstvo,
t. j. vzdelanci, ktorí boli schopní komunikovať v úradnom jazyku, ale aj „in materna
lingua“, t. j. v domácom jazyku, resp. „in laica lingua“, t. j. v jazyku blízkom
ľudu. Oficiálnym dokumentom vydaným v úradnom jazyku totiž nižšie vrstvy obyvateľstva
– a tých bola väčšina – nerozumeli. Výrazným činiteľom stimulujúcim
rozvoj jazyka od starších čias predspisovného obdobia sa stalo školstvo (porov.
Krajčovič, 1982, s. 8). Svedectvom vplyvu vzdelancov domáceho pôvodu
na rozvoj jazyka spočiatku, v staršom predspisovnom období, neboli súvislé
texty, ale postupné kultivovanie prvkov domáceho jazyka a ich prenikanie do inojazyčných,
napr. latinských textov (porov. príklady vyššie). Len tak sa už z polovice
15. stor. v latinských textoch z nášho územia mohli zachovať medziriadkové
glosy v domácom jazyku, ktorými pisári vysvetľovali menej zrozumiteľné
pojmy, resp. miesta v texte: laminas – plechy, etaxes – osy, radii – spycze, modioly
– pyesty, scutras – pukly, amulas – pussky, forcipes – klesscze, fuscinulas
– haczky, phialas – pussky, mortariola – wrhle, peltas – tercze... Tak isto si
možno vysvetliť aj prenikanie domácich podôb staršej slovenskej ojkonymie do
archívnych prameňov pochádzajúcich zo 14.–15. stor. (porov. Žigo, 1989, s. 206
a n.). Pred 14. stor. zápisy týchto názvov výrazne ovplyvnila latinčina a maďarčina
(Verbiche, 1295 = Vrbica, terra falconarium = Sokolče, 1295, Zemerchen,
1299 = Smrečany, Solumus, Somolya, Zamalya, 1256 = Smolenice atď.). Od 14.
stor. sa pod vplyvom domáceho jazyka a šírenia vzdelanosti objavujú v archívnych
prameňoch domáce podoby názvov miest a osád typu Twrdossin, 1395,
Vichodna, 1274, Kerskan, 1493 oproti podobe Keresken z r. 1242 (= Krškany),
Rozwacz, 1438 oproti Razovag z r. 1212, (= Rozvadze), Vozokan 1478 oproti
Vezekyn z r. 1240 (= Vozokany, porov. Krajčovič, 1981, s. 293).
V súvislosti s rozvojom úradov a orgánov štátnej správy a administratívy
začal sa formovať administratívno-právny a rokovací štýl. Jeho súčasťou sa pod
vplyvom rozvinutej administratívy a práva v okolitých krajinách stávali slová
nedomáceho pôvodu (napr. latinské aktor, arbiter, citovať, emendovať, instancia,
kvitancia, obligatória / obligácia, fatens, sesia atď. – porov. Kuchar, 1998,
tam i ďalšia literatúra). Na druhej strane však všetky tieto prvky boli impulzom
pri aktivizovaní mnohých domácich jazykových prostriedkov. Takýmto spôso-
120