VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

S O C I O L I N G U I S T I C A S L O V A C A 5
JAZYK MESTSKÝCH KNÍH
ZO 16.–18. STOROČIA
Jana Skladaná
Mestské knihy predstavujú najvýznamnejšie pramene fondov mestských
archívov. Obsahujú zápisy samosprávnych mestských orgánov a ich úradníkov
(magistrátu). Najstarším typom bola jednotná mestská kniha (Stadtbuch) s rozličnými
zápismi, ktoré sa týkali právnych, súdnych, účtovných a majetkových
záležitostí mešťanov. V diplomatike ide o súhrnné označenie typu písomných
prameňov úradnej proveniencie.
Najstaršie mestské knihy na Slovensku sú zachované v Bratislave a v Banskej
Štiavnici z r. 1364, v Žiline z r. 1378 (táto mestská kniha má mimoriadny význam
pre ďalší vývin slovenského jazyka; porov. príspevok R. Kuchara, 1998),
ďalej v Banskej Bystrici, Košiciach a Trnave z r. 1394, v Prešove z r. 1411,
v Bardejove z r. 1418, v Kremnici z r. 1423 atď.
Mestské knihy sú dôležitým prameňom nielen pri skúmaní vývoja hospodárskych,
spoločenských a politických pomerov v mestách na Slovensku, ale sú nepochybne
aj významným prameňom pre poznanie etnického i jazykového vývoja
miest, pretože miera používania domáceho jazyka v mestských knihách odráža národnostno-politické
pomery v mestách. Jazyk zápisov v mestských knihách predstavuje
najrozmanitejšiu škálu od čisto latinských alebo nemeckých zápisov cez
zápisy české, obsahujúce slovakizmy, až po zápisy slovenské, často obohatené aj
úzko nárečovými prvkami príslušnej oblasti. Jazyk slovenských zápisov možno
charakterizovať ako predspisovné jazykové útvary, ktoré vznikali na Slovensku
v období od 16. do 18. storočia na základe domáceho kultúrneho hovoreného úzu
a domácich nárečí a pod vplyvom češtiny. Do slovenskej lexikálnej zásoby sa dostávajú
aj výrazy latinské, nemecké, prípadne iné. Pre tieto útvary je charakteristická
väčšia alebo menšia slovacita, ktorá svedčí o tom, že v súvislosti s postupným
formovaním a uvedomovaním slovenskej národnosti vzrastala aj potreba používať
slovenčinu ako prirodzený domáci kultúrny vyjadrovací prostriedok slovenskej národnosti.
V 14. a 15. storočí používali Slováci v písomnom styku v značnej miere
češtinu, ktorá ovplyvňovala ich písomný prejav aj neskôr, no bola stále väčšmi vytláčaná
kultúrnou slovenčinou s viacerými nárečovými prvkami. Jazykový charakter
slovenských rukopisných i tlačených pamiatok z predspisovného obdobia uka-
125