VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

S O C I O L I N G U I S T I C A S L O V A C A 5
O POTREBE SKÚMANIA JAZYKA
V MESTÁCH
Konštantín Palkovič
K výskumu reči mesta sa pristupuje z rozličných hľadísk. Eugen Pauliny
rozvinul akciu na skúmanie znalosti spisovného jazyka v mestách. Mestá na Slovensku
mali mnoho nemeckého obyvateľstva, neskôr aj maďarského. Spisovná
slovenčina sa dostala do miest a začala vplývať až po prevrate. Pred prvou vojnou
iba v menšej miere. Nebolo slovenských škôl, slovenských úradov, tlač a knihy
si mohli dovoliť iba lepšie situovaní. Okrem toho vplyvom prisťahovalcov sa
zloženie slovenského obyvateľstva stále menilo.
V mestách žili aj Slováci, niekde vo väčšine, niekde v menšine. Aká bola
ich slovenčina? Touto otázkou som sa zaoberal dávnejšie. Dlho som myslel, že
v starej Bratislave sa hovorilo po záhorsky. Tento názor som uplatnil aj v štúdii
o vajnorskom nárečí v monografii o Vajnoroch (1978). Aby som si svoj názor
overil, začal som v rokoch 1985 až 1988 robiť výskum reči starých Bratislavčanov.
Vybral som si najstarších remeselníkov a robotníkov, ktorí pochádzali
z Bratislavy a z Bratislavy mali aj rodičov. Podarilo sa mi zachytiť stav reči pred
prevratom roku 1918. Podal som opis reči starej Bratislavy (1992 a 1993).
Slovenčina sa vyvíjala v styku s nemčinou a maďarčinou. Prakticky každý
Bratislavčan hovoril týmito troma jazykmi. Obtočená bola zo všetkých strán záhorským
nárečím, na východe boli blízko dediny so svätojursko-modranským
dialektom, na západe dožívala chorvátčina. V meste žilo veľa Židov, po r. 1918
sa začali sem sťahovať ďalší Slováci i Česi z rozličných krajov. Napriek týmto
skutočnostiam si zachovala reč starých Bratislavčanov svoj typický charakter.
Pri spracovaní som porovnával bratislavskú slovenčinu zo susedných záhorských
nárečí, ktoré sú rozšírené aj dnes v pripojených častiach, a na odlišnosti
som si pribral trnavské nárečia. Zistil som, že za staré ę po pôvodne tvrdej
je ako na Záhorí tak aj v Trnave a: maso, pamatat si, svatí, ale už pred pôvodne
mäkkou je rozdiel, v Bratislave je tak ako v Trnave devat, desat, svacení. Podobne,
tak ako v trnavskom nárečí, je dlhé á po kontrakcii: Kračá cesta, smáli
sa. V záhorskom nárečí je to ináč. Podobne je zhoda s trnavskými nárečiami
v slovách ako hovádzé maso, mój, nóž, hóra, pójd v nedostatku jotácie: ve sklepe,
oni kúpá v nedostatku slabičného l a r na konci slov: kufer, veter, špicel,
211