VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

VULGARIZMY V SÚČASNEJ (MESTSKEJ) KOMUNIKÁCII
tazník v rámci svojej diplomovej práce zostavila, ako anketárka pôsobila a spracovala
ho bývalá študentka Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity D. Maričová
(1998). Z 90 rozdaných dotazníkov sa napokon vyhodnocovalo 73. Dotazník
mal poslúžiť ako predvýskumná sonda a údaje, ktoré sa z neho získali, možno
(vzhľadom na absolútne zastúpenie respondentov aj ich demografické rozdelenie)
hodnotiť len ako orientačné. Napriek tomu priniesol zaujímavé informácie.
Vyhodnotenie ankety ukázalo, že tabuizovaná lexika sa pociťuje ako integrálna
súčasť dnešnej verbálnej komunikácie (v meste). Pri otázke č. 1 [Stretli
ste sa v poslednom čase s používaním hrubých slov
vo svojom okolí?] sme zaznamenali len 6 záporných odpovedí. Pri otázke
č. 2 [Používate ich vy sami?] si možnosť nikdy vybralo len 9 respondentov
(pri krížovej otázke č. 10 [V ktorom prostredí by ste hrubé
slovo nikdy nepoužili?] si však možnosť nikdy vybrali len 4 respondenti).
Zároveň však používanie týchto slov (inými ľuďmi) pociťuje väčšina respondentov
ako rušivé. Napriek tomu, že 87, 7 % opýtaných uviedlo, že hrubé slová
používa, až 65, 7 % opýtaných sa stavia negatívne k vulgarizmom v reči iných
(len 1 študent strednej školy uviedol, že mu vôbec neprekáža, ak niekto v jeho
prítomnosti hrubo rozpráva). Ako tolerantnejší sa ukázali viac muži ako ženy
a hlavne opýtaní do 29 rokov, ktorí tvorili až 85 % tej skupiny respondentov,
v ktorej vulgarizmy u iných väčšinou neprekážajú. Túto odpoveď zhodne označili
aj všetci respondenti z profesijných skupín barman/ka a podnikateľ. Naopak,
všetkým z profesijnej skupiny učiteľ/ka tabuizovaná lexika používaná v ich prítomnosti
veľmi alebo väčšinou prekáža. Rovnako je to u všetkých respondentov
vo vekovej skupine nad 50 rokov. Vzhľadom na verejné prejavy sú respondenti
najviac citliví na tabuizovanú lexiku v publicistickej sfére, u politikov, v novinách,
príp. (pravdepodobne potenciálne) u moderátorov. Najmenej im tabuizovaná
lexika prekáža v umeleckej literatúre. O tom, že v súčasnosti sa tabuizovaná
lexika používa viac ako kedysi, je presvedčených 63 % respondentov, paradoxne,
najviac v mladších vekových skupinách a v profesijnej skupine študent/ka.
Väčšina respondentov sa domnieva, že tabuizovaná lexika sa používa
v afektových, emocionálne vypätých situáciách ako výraz zlosti (32,9 %), ako
nadávka (18, 3 %), no aj ako istý rečový zlozvyk (26, 6 %). 18, 8 % opýtaných
si myslí, že tabuizovaná lexika posilňuje skupinovú identitu. Príznačné je, že
túto odpoveď uviedlo 72 % študentov. 84, 3 % opýtaných si myslí, že používanie
tabuizovanej lexiky negatívne vplýva na výchovu detí a mládeže (6, 7 % respondentov,
napospol študentov, si myslí, že rozširuje slovnú zásobu). Podľa an-
199