VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

MIRA NÁBĚLKOVÁ
anketovým prieskumom overiť či relativizovať (a konkretizovať) platnosť predstáv
o ústupe epištolárnosti, až o istej plošnej neepištolárnosti nášho času. Pravda,
takýto prieskum by v súčasnosti už musel zohľadniť dvojaké médiá epištolárnej
komunikácie – keď popri klasických, „obálkových“ listoch dnes existuje
a kvantitatívne narastá elektronická epištolárna komunikácia, ktorá má, vieme,
svoje špecifiká. Otvára sa tu povedzme aj otázka, či, ak aj skutočne ustupuje tradičná
listová korešpondencia, neposilnila sa v epištolárnej sfére pri istej novej
otvorenosti cestovateľských priestorov aspoň miera „pohľadnicovosti“, t. j. v porovnaní
s „listovosťou“ komunikácia formou kratších pozdravných textových útvarov.
To však nie je témou týchto úvah. V danej súvislosti ešte možno spomenúť,
že naše nové obdobie s názorovou a politickou pluralizáciou a polarizáciou aktivizovalo
istý nepozdravný typ pisateľov „epištol“ a do súkromných schránok
spoločensky angažovaných občanov zanáša aj špecifický, hoci nie až tak nový
typ písomností, individuálnou adresnosťou predsa súvzťažný s tradičným epištolárnym
textom – anonymné nesúhlasné a výhražné listy (porov. napr. Sujová,
1998). To je však už tiež téma sama osebe.
Oproti spomínanej tradičnej privátnej každodennosti našich poštových
schránok prinieslo posledné desaťročie zmenu, ktorú možno charakterizovať ako
posun k „otvorenosti“ súkromnej schránky, t. j. k situácii, keď sa ako vlastníci
schránky stávame bez vlastného pričinenia adresátmi rozmanitých komunikátov
od rozličných expedientov, „nevyžiadanej pošty“ rozličného druhu, pričom oproti
predchádzajúcej individuálnosti kvantitatívne narastá zhodnosť, masovosť vložených,
vhodených, doručených zásielok v širokom zábere súkromných poštových
schránok. Rámcovo ide o rozličné reklamné letáčiky, resp. kvantá reklamných
letáčikov, o jednotlivé drobné ponuky a oznamy, reklamné vzorky tovarov,
katalógy, pozvánky na otvorenia predajní, prezentácie výrobkov a iné predajné
podujatia, o adresné ponuky tovarov s bombastickými ponukami výher
(osobne adresované, pričom však takéto adresovanie môže vyvolávať otázku
o zdrojoch osobných údajov a porušovaní ich ochrany), o periodické inzertné
časopisy a rozličné lokálne periodiká. Ak v súvislosti s preberaním reklám a vôbec
v súvislosti so súčasnou reklamou, t. j. s udomácňovaním jej nových foriem
a prejavov v našich podmienkach hovorí D. Short (1996, s. 193 n.) o „westernizácii“
(prenikaní západných modelov), možno aj v tomto prichádzaní reklamných
a inzertných textov do našich schránok vidieť povedzme istý prvok westernizácie.
V spoločenstvách s jeho dlhodobou tradíciou jestvuje v prípade individuálneho
nezáujmu oň aj konvencia odmietnutia – v podobe nápisu (individuálneho,
či štandardizovanej nálepky) so žiadosťou nevhadzovať do schránky re-
252