VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

JAZYK MESTA A SPISOVNÉ JAZYKY SLOVÁKOV
a tie používame dodnes i my i Česi, pretože aj opísanú normu, aj princípy jej
gramatického (paradigmatického) opisu ako najlepšie výslovne od Doležala bol
prijal J. Dobrovský (1940; 14n).
2.1 Toto všetko je vcelku známe. Ukazuje sa však, že celý rad dobre identifikovateľných
čŕt tohto istého jazyka slovenskej inteligencie nachádzame
v hĺbkovej štruktúre textu z celkom iného prostredia a iného regiónu – vo Valaskej
škole Hugolína Gavloviča (vychádzam z diplomatického vydania tohto textu,
vydaného Geraldom Sabom v edícii Slavica Publishers, Columbus, Ohio).
V lingvistickom komentári k tomuto vydaniu som bol konštatoval, že Gavlovičov
jazyk je vo svojich základných črtách západná slovenčina skalického –
nie záhorského! – typu (používal som termín „Morava valley Western Slovak“ ,
skrátene „W-MSlk“), s istým množstvom pretrvávajúcich českých tvarov (dôsledne
celá paradigma typu stavení, aktívne particípium a gerundium prítomné,
podraďovacie spojky a pod.), ale i so signifikatívnym množstvom hláskoslovných
a najmä lexikálnych vlastností slovenských dialektov na východ od Malých
a Bielych Karpát, t.j. severozápado– a stredoslovenských. Niektoré z týchto
vlastností sú pevne fixované, pri iných je kolísanie.
Typické pre Valaskú školu je to, že isté pevne fixované západoslovenské
gramatické vlastnosti operujú i slovami jasne nezápadoslovenskými. Je tu napr.
obligátna alternácia k/c a g/z v a-deklinácii (v ruce, na noze): ale tú istú alternáciu
má aj stredoslovenské rozprávka – v rozprávce. Morfologickou konštantou
Valaskej školy sú západoslovenské/české koncovky -em pre maskulína a neutrá
a -u (t.j. dlhé -ú) pre feminína: ale tieto isté koncovky majú vždy aj stredoslovenské
slová ako kľag alebo žinčica (s klagem, s žinčicu). V N. pl. m. adj. živ.
je v slovensko-českej norme Doležalovej česká alternácia typu mnohý – mnozý.
Gavlovič dodržiava tento princíp nielen pri slovách nárečove nelokalizovaných,
ale i v čisto stredoslovenských adjektívach: je teda české palestinští alebo so západoslovenskou
alternantou palestinščý, ale aj stredoslovenské rovnaký má N.
pl. m. anim. rovnacý. Len s alternantou k/ch má Gavlovič vždy problémy a tak aj
v tomto N. pl. m. anim. máme opakovane tvary bez alternácie tichý, tichí.
Rovnako sa správa aj slovesná paradigma. Doležalom dosvedčené skalické
vsuvné -e– je u Gavloviča dôsledne, a to nielen v pasel, mohel, ale aj v stredoslovenskom
prebrdel, t.j. zrejme prebŕdol. V pasívnom particípiu Doležal konštatuje
absenciu alternácie pri kmeňoch na -s, -z, pripúšťa alternáciu t/c a nič nehovorí
o kmeňoch na -d. Vo Valaskej škole je skutočne len nabruseny, pri strateny
je aj straceny a vedľa nasadeny je aj prebudzeny so stredoslovenskou či
severozápadoslovenskou alternáciou d/dz. Tá je pravidlom pri imperfektívach
113