VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

PODIEL MESTA NA FORMOVANÍ KULTÚRNYCH PREDSPISOVNÝCH ÚTVAROV
dárskych produktov, pasenie dobytka a vo veľkej miere aj žánre nadväzujúce na
ústnu ľudovú slovesnosť), mestský spôsob života svojou mnohotvárnosťou aktivizoval
oveľa širšiu vrstvu lexiky. Okrem základnej komunikatívnej funkcie začali
v domácom prostredí vznikať nové žánre s vyššou spoločenskou funkciou.
Prvky formujúcich sa kultúrnych predspisovných útvarov od začiatku veľmi výrazne
odrážali sociálne rozvrstvenie a profesijnú orientáciu mestského obyvateľstva.
V mestskom prostredí sa vlastne už od 14. stor. začala vytvárať špecifická
podoba slovenčiny – mestská reč. Súčasťou lexiky tohto novovznikajúceho fenoménu
sa v rovine nižších spoločenských vrstiev stávali domáce, no aj nedomáce
termíny z oblasti remesiel a obchodu. Slová typu cverna, furma, handel,
hámrik, láda, ponk, šlosiar sú charakteristické pre oblasť remesiel sústredených
väčšinou v mestách. Vidiecki remeselníci sa totiž väčšinou zameriavali len na
„údržbu“ tých výrobných predmetov, ktoré boli nevyhnutné na zabezpečenie vidieckych,
väčšinou poľnohospodárskych prác. Pri výrobkoch mestských remeselníkov
však prevažovala ich tovarová povaha. Stimulačným činiteľom rozvoja
kultúrnych predspisovných útvarov v staršom predspisovnom období bolo aj organizovanie
remeselníkov do bratstiev a cechov. Táto tradícia vznikla v západoeurópskych
krajinách ešte na prelome 11. a 12. stor., v našich krajinách sa rozvinula
od 14. stor. Organizácia remeselníkov v cechoch mala z hľadiska kultivovania
jazyka význam v tom, že aktivizovala domácu slovnú zásobu i terminológiu
a v prekladoch cechových artikulov ju povyšovala do nadnárečovej podoby
(bielu deskowu robotu robit; schuotsky wikonawaty; potrebnymi wecmy Zaopatrowaty,
totižto kosele, gette abowe Nohawicze y Obuw a kabanicz, gako se na
Učna prinaležy). Produkty remeselníckej výroby boli svojou tovarovou podstatou
späté s pravidelnými obchodnými podujatiami – trhmi a jarmokmi. Ich neodmysliteľnou
súčasťou boli rozličné umelecké atrakcie putovných hercov a spevákov,
ktorí mali nielen zabaviť divákov, ale aj prilákať zákazníkov. Hudobné
i slovné žánre sa v staršom predspisovnom období stali výrazným stimulom aktivizovania
prirodzenej podoby reči. Tieto žánre svojou metrikou, rytmom a rýmovou
štruktúrou pravdepodobne vychádzali z domácich ústnych ľudových tradícií
alebo napodobňovali inojazyčné vzory (svedčia o tom staršie záznamy
v podobe rôznych veršovačiek – lusus calami, resp. proba calami, ktoré sa zachovali
ako prípisky na okrajoch rôznych administratívnych dokumentov: Iam
scriptor cessa, poyde(m) nahuby dolessa, 1386; Ó, milá panna, czo thy mas
(časť medievalistov rekonštruuje na tomto mieste aj podobu obywas), quod my
das, neves ras, 1457). Okrem tohto spôsobu kultivovania reči však už od 14.
stor. treba rešpektovať aj inštitučnú formu kultivovania reči (porov. Krajčovič,
119