VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

S O C I O L I N G U I S T I C A S L O V A C A 5
JAZYK MESTA A SPISOVNÉ JAZYKY
SLOVÁKOV
Ľubomír Ďurovič
Tézou tohto referátu je, že z troch historických slovenských spisovných jazykov
– Doležalovho slovensko-českého, Bernolákovho a pôvodného Štúrovho
– aspoň dva vychádzajú z reči slovenských miest.
Doležalova lingua slavico-bohemica, v opísanej ideálnej podobe jej slovenského
„dialektu“, je založená na jazyku najzápadnejšieho slovenského mesta
Skalice a Štúrova norma, pred hodžovsko-hattalovskou reformou, reflektuje typické
črty mesta Liptovského Svätého Mikuláša. Pretože tento poznatok je
vlastne vedľajším produktom môjho iného výskumu, nemôžem dnes z tohto hľadiska
povedať nič o norme Bernolákovej. Tým, že som sa k tomuto stanovisku
dostával postupne, za posledných 20 – 25 rokov, sa dá vyložiť, že v mojich rôznych
publikáciách o slovenskom spisovnom jazyku možno nájsť nie vždy zhodné
formulácie.
1.1 Doležalova gramatika je „Grammatica slavico-bohemica“, t.j. gramatika
slovensko-česká, v ktorej sa insinuatur, t.j. prehĺbene skúma rozdiel medzi dialectum
Bohemorum a (dialectum) cultiorum Slavorum in Hungaria, t.j. vtedajšej
slovenskej inteligencie. Je to metajazykové vyvrcholenie či zhrnutie celého dovtedajšieho
vývoja písomného jazyka u Slovákov. Tento proces sa začal nekomentovaným
používaním češtiny, viac alebo menej slovakizovanej a postupne
nazývanej promiscue „jazyk český“ i „(náš) slovenský jazyk“: ďalšia etapa tohto
procesu je Masniciova „Zpráva písma slovenského“, kde Masnicius ako slovenský
spisovný či písomný jazyk prijíma vtedajšiu češtinu s koexistujúcimi kralickými
i pražskými („obecnými“) tvarmi: potom sú Krmanove rukopisné gramatiky,
stále v zásade kralické, kde Krman utvoril pojem „slavico-bohemicus“.
V týchto dvoch gramatikách sa nesystematicky uvádza aj ako to hovoríme my,
nos, nostrates, Slavi (Pannonii), Slavi in Hungaria. Utvorenie pojmu „slavicobohemicus“
pre fakty spoločné nám Slovákom i Čechom – predovšetkým exilovým
– je o to významnejšie, že Krman bol nielen biskup, ale aj – dá sa povedať
prvý – slovenský politik a dipomat. Termín nostra duplex natio hungarica et
slavico-bohemica, zreteľne v opozícii oproti dovtedy i potom v Uhorsku jedine
možnému natio hungarica, použil práve v diplomatickej misii, ako vyslanec
111