VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED
VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED
VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
S O C I O L I N G U I S T I C A S L O V A C A 5<br />
JAZYK MESTA A SPISOVNÉ JAZYKY<br />
SLOVÁKOV<br />
Ľubomír Ďurovič<br />
Tézou tohto referátu je, že z troch historických slovenských spisovných jazykov<br />
– Doležalovho slovensko-českého, Bernolákovho a pôvodného Štúrovho<br />
– aspoň dva vychádzajú z reči slovenských miest.<br />
Doležalova lingua slavico-bohemica, v opísanej ideálnej podobe jej slovenského<br />
„dialektu“, je založená na jazyku najzápadnejšieho slovenského mesta<br />
Skalice a Štúrova norma, pred hodžovsko-hattalovskou reformou, reflektuje typické<br />
črty mesta Liptovského Svätého Mikuláša. Pretože tento poznatok je<br />
vlastne vedľajším produktom môjho iného výskumu, nemôžem dnes z tohto hľadiska<br />
povedať nič o norme Bernolákovej. Tým, že som sa k tomuto stanovisku<br />
dostával postupne, za posledných 20 – 25 rokov, sa dá vyložiť, že v mojich rôznych<br />
publikáciách o slovenskom spisovnom jazyku možno nájsť nie vždy zhodné<br />
formulácie.<br />
1.1 Doležalova gramatika je „Grammatica slavico-bohemica“, t.j. gramatika<br />
slovensko-česká, v ktorej sa insinuatur, t.j. prehĺbene skúma rozdiel medzi dialectum<br />
Bohemorum a (dialectum) cultiorum Slavorum in Hungaria, t.j. vtedajšej<br />
slovenskej inteligencie. Je to metajazykové vyvrcholenie či zhrnutie celého dovtedajšieho<br />
vývoja písomného jazyka u Slovákov. Tento proces sa začal nekomentovaným<br />
používaním češtiny, viac alebo menej slovakizovanej a postupne<br />
nazývanej promiscue „jazyk český“ i „(náš) slovenský jazyk“: ďalšia etapa tohto<br />
procesu je Masniciova „Zpráva písma slovenského“, kde Masnicius ako slovenský<br />
spisovný či písomný jazyk prijíma vtedajšiu češtinu s koexistujúcimi kralickými<br />
i pražskými („obecnými“) tvarmi: potom sú Krmanove rukopisné gramatiky,<br />
stále v zásade kralické, kde Krman utvoril pojem „slavico-bohemicus“.<br />
V týchto dvoch gramatikách sa nesystematicky uvádza aj ako to hovoríme my,<br />
nos, nostrates, Slavi (Pannonii), Slavi in Hungaria. Utvorenie pojmu „slavicobohemicus“<br />
pre fakty spoločné nám Slovákom i Čechom – predovšetkým exilovým<br />
– je o to významnejšie, že Krman bol nielen biskup, ale aj – dá sa povedať<br />
prvý – slovenský politik a dipomat. Termín nostra duplex natio hungarica et<br />
slavico-bohemica, zreteľne v opozícii oproti dovtedy i potom v Uhorsku jedine<br />
možnému natio hungarica, použil práve v diplomatickej misii, ako vyslanec<br />
111