14.11.2012 Views

VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

S O C I O L I N G U I S T I C A S L O V A C A 5<br />

JAZYK MESTA A SPISOVNÉ JAZYKY<br />

SLOVÁKOV<br />

Ľubomír Ďurovič<br />

Tézou tohto referátu je, že z troch historických slovenských spisovných jazykov<br />

– Doležalovho slovensko-českého, Bernolákovho a pôvodného Štúrovho<br />

– aspoň dva vychádzajú z reči slovenských miest.<br />

Doležalova lingua slavico-bohemica, v opísanej ideálnej podobe jej slovenského<br />

„dialektu“, je založená na jazyku najzápadnejšieho slovenského mesta<br />

Skalice a Štúrova norma, pred hodžovsko-hattalovskou reformou, reflektuje typické<br />

črty mesta Liptovského Svätého Mikuláša. Pretože tento poznatok je<br />

vlastne vedľajším produktom môjho iného výskumu, nemôžem dnes z tohto hľadiska<br />

povedať nič o norme Bernolákovej. Tým, že som sa k tomuto stanovisku<br />

dostával postupne, za posledných 20 – 25 rokov, sa dá vyložiť, že v mojich rôznych<br />

publikáciách o slovenskom spisovnom jazyku možno nájsť nie vždy zhodné<br />

formulácie.<br />

1.1 Doležalova gramatika je „Grammatica slavico-bohemica“, t.j. gramatika<br />

slovensko-česká, v ktorej sa insinuatur, t.j. prehĺbene skúma rozdiel medzi dialectum<br />

Bohemorum a (dialectum) cultiorum Slavorum in Hungaria, t.j. vtedajšej<br />

slovenskej inteligencie. Je to metajazykové vyvrcholenie či zhrnutie celého dovtedajšieho<br />

vývoja písomného jazyka u Slovákov. Tento proces sa začal nekomentovaným<br />

používaním češtiny, viac alebo menej slovakizovanej a postupne<br />

nazývanej promiscue „jazyk český“ i „(náš) slovenský jazyk“: ďalšia etapa tohto<br />

procesu je Masniciova „Zpráva písma slovenského“, kde Masnicius ako slovenský<br />

spisovný či písomný jazyk prijíma vtedajšiu češtinu s koexistujúcimi kralickými<br />

i pražskými („obecnými“) tvarmi: potom sú Krmanove rukopisné gramatiky,<br />

stále v zásade kralické, kde Krman utvoril pojem „slavico-bohemicus“.<br />

V týchto dvoch gramatikách sa nesystematicky uvádza aj ako to hovoríme my,<br />

nos, nostrates, Slavi (Pannonii), Slavi in Hungaria. Utvorenie pojmu „slavicobohemicus“<br />

pre fakty spoločné nám Slovákom i Čechom – predovšetkým exilovým<br />

– je o to významnejšie, že Krman bol nielen biskup, ale aj – dá sa povedať<br />

prvý – slovenský politik a dipomat. Termín nostra duplex natio hungarica et<br />

slavico-bohemica, zreteľne v opozícii oproti dovtedy i potom v Uhorsku jedine<br />

možnému natio hungarica, použil práve v diplomatickej misii, ako vyslanec<br />

111

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!