VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

KONŠTANTÍN PALKOVIČ
v slabičnom l, r uprostred: dĺhí, tlstí, len v jednom, tvrdom n: nešpula, svina, čerešne.
Iba v novších prevzatiach sa vyskytuje aj ň: čuňa, paďďero, lepeň. Asibilácia
je spoločná v trnavských i záhorských nárečiach, tak aj v Bratislave:
dzetko, kvecina, dzeci.
S trnavskými nárečiami má reč Bratislavy spoločné aj morfologické javy.
Je to napr. gen. pl. maskulín: rokof, našich chlapof, inštr. sing. feminín a osobných
zámen, kde je krátka prípona u: celú cestu, bola som pod víchu, za mnu,
slovesné tvary imperatívu od ísť: idz, prídz, vkladné o v l-ovom tvare: donésol,
priciskol, išol.
Prekvapením pre mňa bolo zistenie, že v starej Bratislave sa vyskytuje privlastňovacie
zámeno typické pre oblasť Trnavy: jehov dom, jehova i jehova
mama, jehové dzeci, jejéj céra. Tieto starobylé javy svedčia o tom, že v starej
Bratislave a ďalej na juhovýchod bolo nárečie, ktoré malo znaky prechodné
k južným slovanským jazykom. Aj dnes máme v slovinčine a chorvátčine tvary
njegov, njegova, njegovo.
Hláskoslovné a tvaroslovné javy sú presvedčivo trnavského typu. Bratislava
patrila do skupiny trnavských nárečí, tvorila s ňou celok. Toto jednotné nárečie
sa narušilo kolonizáciou medzi Svätým Jurom, Pezinkom a Modrou, resp.
vplyvom záhorských nárečí, keď táto oblasť patrila pod jedno panstvo s časťou
Záhoria.
Osobitnú kapitolu tvorí slovná zásoba. Tá sa značne mení, odlišuje sa od
dediny. Nemá výrazy z oblasti dedinského prostredia, má mnoho prevzatí z nemčiny
a iných jazykov, menej z maďarčiny, z jazyka Židov, jidiš, novšie z češtiny,
má mnoho svojských výrazov na označenie mestských reálií, má mestský slang.
Chcel by som poukázať ešte na možnosť, ba nevyhnutnosť výskumu reči
slovenských miest, ako je Šaľa, Nitra, Nové Zámky, Komárno, Levice, Lučenec,
Rimavská Sobota, Rožňava, Košice, ba i severných miest, kde nebola slovenčina
natoľko izolovaná. Skúmať reč starých obyvateľov týchto miest môže priniesť
prekvapenie a doplní naše vedomosti o vývine slovenčiny.
212
Literatúra
PALKOVIČ, K.: Vajnorské nárečie. In: Vajnory. Vlastivedná monografia. Red. J. Podolák,
Bratislava, 1978, s. 319 – 355.
PALKOVIČ, K.: Reč starej Bratislavy. Slovenská reč, 57, 1992, s. 351 – 360.
PALKOVIČ, K.: Ako sa hovorilo v starej Bratislave. Večerník, 38, 1993, č. 10, s. 6.